Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Do histórie československého letectva sa tragicky zapísal 8. jún 1972. V tento deň, krátko pred štvrtou hodinou popoludní, vzlietlo lietadlo z Mariánskych Lázní.
Autor TASR
Mariánske Lázně/Bratislava 8. júna (TASR) - Západné Nemecko bolo v 70. a 80. rokoch minulého storočia pomerne často cieľovou krajinou únosov lietadiel z bývalého Československa. Pri druhom v poradí na linke Mariánske Lázně – Praha došlo k tragédii, pri ktorej bol zastrelený pilot Ján Mičica. Iniciátor únosu Ľubomír Adamica spáchal samovraždu v nemeckej väzbe, ďalší únoscovia skončili za mrežami.
V stredu 8. júna uplynie 50 rokov od najznámejšieho ozbrojeného a tragického únosu československého dopravného lietadla L-410 A spoločnosti Slov-Air.
Do histórie československého letectva sa tragicky zapísal 8. jún 1972. V tento deň, krátko pred štvrtou hodinou popoludní, vzlietlo lietadlo z Mariánskych Lázní. Na jeho palube sa nachádzalo celkovo 15 pasažierov, vrátane dieťaťa v kočíku. Desať z nich tvorila skupina mladých ľudí, prívržencov undergroundovej hudby, ktorých cieľom bolo dostať sa za hranice, konkrétne do Nemeckej spolkovej republiky (NSR).
"Krátko po vzlete skupina napadla zvyšných pasažierov a aj posádku, ktorú tvorili dvaja piloti a nútili ich zmeniť kurz smerom do NSR. Vodca únoscov – Ľubomír Adamica – za dodnes nie celkom vyjasnených okolností vystrelil na pilota lietadla a smrteľne ho poranil. Druhý pilot lietadlo bezpečne dopravil na letisko v Bavorsku," povedal pre TASR historik Branislav Kinčok z Ústavu pamäti národa (ÚPN).
Únoscovia - sedem mužov a tri ženy, pochádzali z rôznych prostredí. Niektorí z nich už predtým žili v zahraničí, venovali sa hudbe a experimentovali s drogami. Pred únosom sa pokúšali legálne požiadať o cestu do Juhoslávie, úrady však žiadosti zamietli a tak prišiel plán uniesť lietadlo. Dve zbrane zaobstarala jedna z aktérok únosu Alena Černá, ktorá ich ukradla svojmu otcovi - príslušníkovi Verejnej bezpečnosti (VB).
Po pristátí v bavorskom Weidene boli únoscovia do 15 minút zadržaní a následne nemeckými súdmi odsúdení na tresty odňatia slobody od troch do sedem rokov. Vtedy 22-ročný Ľubomír Adamica bol drogovo závislý a samotného súdu sa nedožil - vo vyšetrovacej väzbe spáchal samovraždu.
"Prípad výrazným spôsobom zneužila komunistická propaganda. Únos z júna 1972 sa stal námetom predposlednej časti (ne)slávne známeho seriálu 30 prípadov majora Zemana, ktorý niesol názov Mimikry. Okolnosti únosu tu boli značne pozmenené z dôvodu dosiahnutia politických cieľov komunistického režimu," objasnil Kinčok.
Ako však zdôraznil, tento akt je aj dnes len veľmi ťažké ospravedlniť. "V tomto prípade totiž neobstoja ani tvrdenia, že k takémuto konaniu donútil ľudí ´teroristický komunistický režim´, či teória, že zúfalí ľudia robia zúfalé činy´. Aj v 70. rokoch totiž existovali v Československu možnosti ´ilegálneho´ opustenia krajiny bez ohrozenia života ďalších nevinných osôb. Neospravedlňujú ho ani nevyjasnené okolnosti úmrtia pilota – či išlo o premyslenú vraždu alebo nešťastnú náhodu. Únoscovia si totiž na palubu priniesli nabité zbrane a v krajnej situácii ich boli pripravení použiť," vysvetlil pre TASR historik.
Podľa Kinčoka problematika únosov dopravných lietadiel ČSA sa objavila už veľmi krátko po februári 1948. Zaznamenala dva vrcholy – prvý v rokoch 1948 až 1950 a druhý v 70. rokoch. Samotný únos predstavuje jeden z mnohých protiprávnych činov v civilnom letectve. Nič na tom nezmenil ani nástup komunistického režimu. Ak sa československý občan dopustil únosu lietadla, brania rukojemníkov alebo zákernej vraždy, išlo o akt terorizmu, ktorý neakceptovali ani vtedajšie západné demokratické štáty.
"Napriek tomu sa však na viaceré únosy dopravných lietadiel ČSA, najmä na prelome 40. a 50. rokov, kedy nedošlo k zraneniu osôb alebo havárii, musíme pozerať výrazne zmierlivejšou optikou. Vykonali ich totiž osoby, ktoré sa oprávnene obávali komunistických represií, v mnohých prípadoch aj dlhoročnej straty osobnej slobody," zdôraznil Kinčok.
Viacero únosov pripravili a zrealizovali priamo posádky lietadiel, prípadne bývalí československí príslušníci britského kráľovského letectva (RAF). V pilotných kabínach tak sedeli skúsení letci, ktorí dobre vedeli, čo robia a vždy dopravili pasažierov bezpečne na západoeurópske letiská. "Menej zmierlivo sa však už musíme pozerať na únosy dopravných lietadiel ČSA zrealizované v 70. rokoch, ktoré vykonali ozbrojení civilisti–nepiloti, najmä ak pri nich došlo k zraneniu alebo úmrtiu osôb, či už posádky alebo pasažierov. V takýchto prípadoch sa z pohľadu medzinárodného práva jednalo o akt terorizmu," dodal pre TASR historik Branislav Kinčok.
V stredu 8. júna uplynie 50 rokov od najznámejšieho ozbrojeného a tragického únosu československého dopravného lietadla L-410 A spoločnosti Slov-Air.
Do histórie československého letectva sa tragicky zapísal 8. jún 1972. V tento deň, krátko pred štvrtou hodinou popoludní, vzlietlo lietadlo z Mariánskych Lázní. Na jeho palube sa nachádzalo celkovo 15 pasažierov, vrátane dieťaťa v kočíku. Desať z nich tvorila skupina mladých ľudí, prívržencov undergroundovej hudby, ktorých cieľom bolo dostať sa za hranice, konkrétne do Nemeckej spolkovej republiky (NSR).
"Krátko po vzlete skupina napadla zvyšných pasažierov a aj posádku, ktorú tvorili dvaja piloti a nútili ich zmeniť kurz smerom do NSR. Vodca únoscov – Ľubomír Adamica – za dodnes nie celkom vyjasnených okolností vystrelil na pilota lietadla a smrteľne ho poranil. Druhý pilot lietadlo bezpečne dopravil na letisko v Bavorsku," povedal pre TASR historik Branislav Kinčok z Ústavu pamäti národa (ÚPN).
Únoscovia - sedem mužov a tri ženy, pochádzali z rôznych prostredí. Niektorí z nich už predtým žili v zahraničí, venovali sa hudbe a experimentovali s drogami. Pred únosom sa pokúšali legálne požiadať o cestu do Juhoslávie, úrady však žiadosti zamietli a tak prišiel plán uniesť lietadlo. Dve zbrane zaobstarala jedna z aktérok únosu Alena Černá, ktorá ich ukradla svojmu otcovi - príslušníkovi Verejnej bezpečnosti (VB).
Po pristátí v bavorskom Weidene boli únoscovia do 15 minút zadržaní a následne nemeckými súdmi odsúdení na tresty odňatia slobody od troch do sedem rokov. Vtedy 22-ročný Ľubomír Adamica bol drogovo závislý a samotného súdu sa nedožil - vo vyšetrovacej väzbe spáchal samovraždu.
"Prípad výrazným spôsobom zneužila komunistická propaganda. Únos z júna 1972 sa stal námetom predposlednej časti (ne)slávne známeho seriálu 30 prípadov majora Zemana, ktorý niesol názov Mimikry. Okolnosti únosu tu boli značne pozmenené z dôvodu dosiahnutia politických cieľov komunistického režimu," objasnil Kinčok.
Ako však zdôraznil, tento akt je aj dnes len veľmi ťažké ospravedlniť. "V tomto prípade totiž neobstoja ani tvrdenia, že k takémuto konaniu donútil ľudí ´teroristický komunistický režim´, či teória, že zúfalí ľudia robia zúfalé činy´. Aj v 70. rokoch totiž existovali v Československu možnosti ´ilegálneho´ opustenia krajiny bez ohrozenia života ďalších nevinných osôb. Neospravedlňujú ho ani nevyjasnené okolnosti úmrtia pilota – či išlo o premyslenú vraždu alebo nešťastnú náhodu. Únoscovia si totiž na palubu priniesli nabité zbrane a v krajnej situácii ich boli pripravení použiť," vysvetlil pre TASR historik.
Podľa Kinčoka problematika únosov dopravných lietadiel ČSA sa objavila už veľmi krátko po februári 1948. Zaznamenala dva vrcholy – prvý v rokoch 1948 až 1950 a druhý v 70. rokoch. Samotný únos predstavuje jeden z mnohých protiprávnych činov v civilnom letectve. Nič na tom nezmenil ani nástup komunistického režimu. Ak sa československý občan dopustil únosu lietadla, brania rukojemníkov alebo zákernej vraždy, išlo o akt terorizmu, ktorý neakceptovali ani vtedajšie západné demokratické štáty.
"Napriek tomu sa však na viaceré únosy dopravných lietadiel ČSA, najmä na prelome 40. a 50. rokov, kedy nedošlo k zraneniu osôb alebo havárii, musíme pozerať výrazne zmierlivejšou optikou. Vykonali ich totiž osoby, ktoré sa oprávnene obávali komunistických represií, v mnohých prípadoch aj dlhoročnej straty osobnej slobody," zdôraznil Kinčok.
Viacero únosov pripravili a zrealizovali priamo posádky lietadiel, prípadne bývalí československí príslušníci britského kráľovského letectva (RAF). V pilotných kabínach tak sedeli skúsení letci, ktorí dobre vedeli, čo robia a vždy dopravili pasažierov bezpečne na západoeurópske letiská. "Menej zmierlivo sa však už musíme pozerať na únosy dopravných lietadiel ČSA zrealizované v 70. rokoch, ktoré vykonali ozbrojení civilisti–nepiloti, najmä ak pri nich došlo k zraneniu alebo úmrtiu osôb, či už posádky alebo pasažierov. V takýchto prípadoch sa z pohľadu medzinárodného práva jednalo o akt terorizmu," dodal pre TASR historik Branislav Kinčok.
