Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Dokument je dodatkom k Dohovoru OSN o klimatických zmenách a jeho cieľom je obmedziť produkciu a emisie skleníkových plynov, ktoré prispievajú ku globálnemu otepľovaniu.
Autor TASR
Tokio 11. decembra (TASR) - Kjótsky protokol o znížení emisií skleníkových plynov v rokoch 2008-2012 schválili v japonskom meste Kjóto delegáti z 59 krajín v rámci Konferencie Organizácie Spojených národov (OSN) o klimatických zmenách 11. decembra 1997. V pondelok uplynie 20 rokov od jeho podpísania.
Do platnosti vstúpil 16. februára 2005 po ratifikácii všetkých 59 zúčastnených krajín.
Približne 200 delegátov na medzinárodnej klimatickej konferencii v katarskej Dauhe 8. decembra 2012 predlžili platnosť Kjótskeho protokolu do roku 2020.
V decembri 2014 dosiahli vyjednávači na summite OSN v peruánskej Lime zmiernené znenie dohody, pripravujúcej pôdu pre historicky nový univerzálny klimatický pakt - Parížsku dohodu o klimatických zmenách. Bola schválená v posledný deň Konferencie OSN o klimatických zmenách 12. decembra 2015 v hlavnom meste Francúzska, kde ju podpísali predstavitelia 195 krajín sveta. Nová dohoda má nahradiť protokol z japonského mesta.
Kjótsky protokol je dodatkom k Dohovoru OSN o klimatických zmenách a jeho cieľom je obmedziť produkciu a emisie skleníkových plynov, ktoré prispievajú ku globálnemu otepľovaniu.
V protokole prijatom na záver konferencie v Kjóte sa 59 krajín okrem iného zaviazalo znížiť do roku 2012 emisie hlavného znečisťovateľa oxidu uhličitého v priemere o 5,2 percenta v porovnaní s rokom 1990.
Spojené štáty, ktoré pôvodne protokol podpísali, od jeho ratifikácie ustúpili pre obavy z jeho negatívneho vplyvu na americkú ekonomiku. Protokol v tom čase nepodpísala ani Austrália s odôvodnením, že dohoda nemá zmysel, pokiaľ nebudú znižovať emisie aj veľké krajiny ako Čína a India.
Po takmer desaťročí vyjednávania vstúpil 16. februára 2005 Kjótsky protokol - prvá záväzná legislatíva OSN v oblasti životného prostredia - do platnosti. Dokument ratifikovalo 141 krajín (v roku 2002 aj Slovensko).
Zachránila ho najmä ratifikácia v Rusku koncom roku 2004. Bez nej by sa nepodarilo splniť podmienku, aby protokol ratifikovalo najmenej 55 krajín, ktoré zároveň predstavujú najmenej 55 percent celosvetových emisií skleníkových plynov.
Kjótsky protokol okrem iného zaviedol systém obchodovania s povoleniami na emisie – krajina, ktorá neminie všetky svoje kvóty, ich môže predať väčšiemu znečisťovateľovi, ktorému vlastné kvóty nestačia. Ak si krajina nekúpi dodatočné a prekročí povolené limity, dostane podľa protokolu pokutu. Vlastný systém obchodovania s emisiami spustila od začiatku roku 2008 Európska únia.
Do platnosti vstúpil 16. februára 2005 po ratifikácii všetkých 59 zúčastnených krajín.
Približne 200 delegátov na medzinárodnej klimatickej konferencii v katarskej Dauhe 8. decembra 2012 predlžili platnosť Kjótskeho protokolu do roku 2020.
V decembri 2014 dosiahli vyjednávači na summite OSN v peruánskej Lime zmiernené znenie dohody, pripravujúcej pôdu pre historicky nový univerzálny klimatický pakt - Parížsku dohodu o klimatických zmenách. Bola schválená v posledný deň Konferencie OSN o klimatických zmenách 12. decembra 2015 v hlavnom meste Francúzska, kde ju podpísali predstavitelia 195 krajín sveta. Nová dohoda má nahradiť protokol z japonského mesta.
Kjótsky protokol je dodatkom k Dohovoru OSN o klimatických zmenách a jeho cieľom je obmedziť produkciu a emisie skleníkových plynov, ktoré prispievajú ku globálnemu otepľovaniu.
V protokole prijatom na záver konferencie v Kjóte sa 59 krajín okrem iného zaviazalo znížiť do roku 2012 emisie hlavného znečisťovateľa oxidu uhličitého v priemere o 5,2 percenta v porovnaní s rokom 1990.
Spojené štáty, ktoré pôvodne protokol podpísali, od jeho ratifikácie ustúpili pre obavy z jeho negatívneho vplyvu na americkú ekonomiku. Protokol v tom čase nepodpísala ani Austrália s odôvodnením, že dohoda nemá zmysel, pokiaľ nebudú znižovať emisie aj veľké krajiny ako Čína a India.
Po takmer desaťročí vyjednávania vstúpil 16. februára 2005 Kjótsky protokol - prvá záväzná legislatíva OSN v oblasti životného prostredia - do platnosti. Dokument ratifikovalo 141 krajín (v roku 2002 aj Slovensko).
Zachránila ho najmä ratifikácia v Rusku koncom roku 2004. Bez nej by sa nepodarilo splniť podmienku, aby protokol ratifikovalo najmenej 55 krajín, ktoré zároveň predstavujú najmenej 55 percent celosvetových emisií skleníkových plynov.
Kjótsky protokol okrem iného zaviedol systém obchodovania s povoleniami na emisie – krajina, ktorá neminie všetky svoje kvóty, ich môže predať väčšiemu znečisťovateľovi, ktorému vlastné kvóty nestačia. Ak si krajina nekúpi dodatočné a prekročí povolené limity, dostane podľa protokolu pokutu. Vlastný systém obchodovania s emisiami spustila od začiatku roku 2008 Európska únia.
