Rím 20. februára (TASR) - Rímsky klenotník Claudio Franchi dúfa, že pečatný prsteň, ktorý na začiatku pontifikátu vyrobil pre pápeža Benedikta XVI., nebude v súlade s tradíciou zničený, ale, naopak, zostane zachovaný a vystavený v múzeu.

"Je to šperk, ktorý má veľkú symbolickú hodnotu," vysvetlil Franchi, ktorý masívny zlatý prsteň v roku 2005 pre Benedikta XVI. vyrobil.

Zničeniu uniklo asi len veľmi málo pápežských prsteňov, napísal dnes francúzsky spravodajský server Le Nouvel Observateur. Franchi vie o jedinom, ktorý patril protipápežovi Klementovi VII. a je vystavený vo Vatikánskych múzeách. Klementa VII. v roku 1378 zvolili za pápeža francúzski kardináli, ktorí nesúhlasili s voľbou Urbana VI. za hlavu katolíckej cirkvi.

Je zvykom, že po smrti pápeža jeho pečatný prsteň zničí kardinál-camerlengo - najčastejšie úderom kladivom, podobne ako aj všetky predmety s podpisom zosnulého pápeža. Vysokú pravdepodobnosť, že sa tak stane aj v tomto prípade, potvrdil aj hovorca Vatikánu Federico Lombardi krátko po tom, ako Benedikt XVI. oznámil, že sa vzdáva úradu.

Benedikt XVI. bol od 19. storočia prvým pápežom, ktorý si želal tzv. rybársky prsteň s vyobrazením apoštola Petra vyťahujúceho sieť plnú rýb na mieste označenom Ježišom. Po obvode prsteňa je ešte latinský kolopis "Benedictus XVI". Benediktov predchodca Ján Pavol II. mal jednoduchý prsteň v tvare kríža.

Benedikt XVI. sa zmienil o svojom prsteni počas prvej omše, ktorú slúžil ako pápež. Po tom, ako mu odovzdali prsteň a pálium, pripomenul Ježišove slová, ktorými nabádal svojich učeníkov, aby sa stali "rybármi ľudí".

Prsteň s hmotnosťou 35 gramov má eliptickú formu, ktorá pripomína majestátnosť Námestia sv. Petra s Berniniho kolonádou.

Pôvodne pápežom slúžil na podpisovanie a pečatenie písomností, vrátane encyklík. V súčasnosti už takú funkciu neplní, zostal však znakom pápežskej moci. Na znak úcty a podriadenosti ho počas pontifikátu bozkávajú svetoví lídri i cirkevní hodnostári, ale aj radoví veriaci.