Bratislava 6. apríla (Teraz.sk) - Vzrušujúce paleontologické preteky v hľadaní najstaršieho ľudského druhu, tvora, ktorí bol ešte celkom blízko k opiciam, môžeme ho však už klasifikovať ako človeka, dostali novú kapitolu.
Fosílna sánka, ktorá sa našla v roku 2013 v oblasti Ledi-Geraru Afarského regionálneho štátu v Etiópii, posúva zrod rodu Homo do minulosti. Preklenuje kľúčovú medzeru na našej evolučnej línii. Vedci ju označili LD 350-1. Znamená, že ľudský rod existoval už pred 2,8 miliónmi rokov. O vyše 400.000 rokov skôr, ako boli datované dosiaľ najstaršie známe ľudské fosílie.
Príslušníci rodu Homo sú definovaní ako tvory s už dobre vyvinutými základnými ľudskými znakmi: rozmermi postavy, vzpriameným postojom, okrúhlou lebkou s objemom mozgovne výrazne väčším, ako je šimpanzí, plochou tvárovou časťou a pomerne malými zubami.
Objav uskutočnil tím, ktorý viedli Kaye Reedová, Christopher Campisano a J. Ramón Arrowsmith z Arizona State University v Tempe a Brian Villmoare z University of Nevada v Las Vegas. Výsledky uverejnili v dvoch článkoch v časopise Science. Okrem amerických tvorili tím vedci z Francúzska, Nemecka, Švédska, Veľkej Británie a Etiópie. Člen tímu Christopher Campisano (vľavo) pri práci v teréne Foto: Ramón Arrowsmith
Správa z kľúčovej medzery
Vznik rodu Homo sa na základe nepriamych dôkazov kladie do rozpätia dôb pred 3 a 2,5 miliónmi rokov. Príslušné fosílie z tých čias sú však veľmi vzácne. A nevyše bývajú veľmi zle zachované. To komplikovalo určenie, kedy vlastne Homo vstúpili na evolučnú scénu.
Nález z Ledi-Geraru je datovaný do doby pred 2,8-2,75 miliónmi rokov. To predstavuje iba 200.000 rokov po poslednom známom výskyte australopitekov afarských (Australopithecus afarensis), považovaných za predchodcov ľudského rodu. Vrátane slávnych fosílií ženy z tohto druhu, ktoré objavitelia nazvali Lucy. (Podľa beatlesovskej pesničky Lucy in the Sky with Diamonds, ktorá vtedy, v roku 1974, často znela táborom ich expedície.) Mapka, ukazujúca miesto nálezu LD 350-1, vľavo dole je miesto nálezu LucyFoto: Erin DiMaggio
Australopitekovia boli tvory s veľkosťou postavy a mozgovou kapacitou šimpanzov, no s radom ľudským anatomických znakov na lebke, chrupe a končatinách, pohybujúce sa veľkú časť dňa po dvoch. Podľa väčšiny odborníkov zosobňujú skupinu na línii od rozchodu s predkami šimpanzov pred 7-8 miliónmi rokov (určené z ľudskej i šimpanzej DNA) po rod Homo. Preto sa im niekedy hovorí predľudia. A u ich samíc a samcov sa už užívajú označenia ženy a muži – a deti. Fosílie Lucy sa takisto našli v Etiópii, v neďalekom Hadare.
Chýbajúci článok
Cennú fosíliu našiel doktorand Chalachew Seyoum z Arizona State University. Ide o ľavú stranu sánky s piatimi zubami. Pokročilé znaky ako štíhle moláre, symetrické premoláre a rovnomerne budovaná samotná sánka fosíliu zreteľne vyčleňujú ako ľudskú, podobnú trebárs druhu človek zručný (Homo habilis) spred asi dvoch miliónov rokov. Na druhej strane, primitívny klon brady spája sánku z Ledi-Geraru s australopitekmi ako Lucy.
Sánku z Ledi-Geraru pomohol zaradiť paralelný výskum, ktorý súbežne uverejnil v časopise Nature Fred Spoor z Max-Planck-Institut für evolutionäre Anthropologie v Lipsku a University College London s kolegami z týchto krajín a Tanzánie.
Zrekonštruovali a zanalyzovali zdeformovanú sánku spred 1,8 milióna rokov, ktorá je typovou fosíliou Homo habilis. Našla sa v Olduvaiskej rokline v Tanzánii. Vyšli najavo jej nečakane primitívne znaky, čo ju spája s fosíliou z Ledi-Geraru. Detailné pohľady na LD 350-1 Foto: William Kimbell „Sánka z Ledi-Geraru nám pomáha zúžiť evolučnú medzeru medzi australopitekmi a skorými Homo. Je to naozaj skvelý prípad prechodovej fosílie z kriticky dôležitého obdobia ľudskej evolúcie,“ povedal člen tímu William Kimbel z Arizona State University.
Klimatická stopa
Pred približne 2,8 miliónmi rokov prebiehala globálna zmena klímy. Afriku zasiahla silným suchom. Podobné krízy v životnom prostredí zvyčajne podnecujú vznik i zánik biologických druhov. Preverujú totiž, či druhy obstoja v ťažkých podmienkach. Nové okolnosti vyžadujú iné schopnosti. Mohol to byť aj prípad počiatkov rodu Homo.
Geologický a paleontologický kontext náleziska v Ledi-Geraru ukázal, že medzi dobovými cicavcami prevládali druhy, obývajúce otvorenejšie biotopy, zatrávnené plochy s nízkymi krovinami a s takzvanými galériovými lesmi, teda stromami, lemujúcimi potoky, rieky a mokrade. Otvorenejšie voči viac lesnatej dobovej prírode Hadaru, kde žila Lucy. Ráz krajiny v Ledi-Geraru dobre približuje táto snímka ťavej karavány neďaleko miesta nálezuFoto: Erin DiMaggio
Prostredie Ledi-Geraru v tom čase pripomínalo dnešnú planinu Serengeti v Tanzánii alebo zelenšie úseky polopúšte Kalahari v južnej Afrike.
Afarská oblasť Etiópie je súčasťou Východoafrického zlomového systému, tektonicky vysoko aktívneho územia. To spolu s eróziou pomohlo obnažiť 2,8-miliónročne sedimenty. Vedci sánku LD 350-1 datovali podľa vrstiev sopečného popola pod a nad ňou.
Zdroje: Science Express z 5.3. 2015; Nature z 5.3. 2015; Komuniké Arizona State University a Pennsylvania State University, obe zo 4.3. 2015
