Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Najviac písal o premenách rodnej Bratislavy, aké budovy pribudli a čo je nové. Uvádzal to v rubrikách Z našej ulice, Z našich končín, Zo sveta umelcov, lekárov i beťárov.
Autor TASR
Bratislava 4. januára (TASR) – Život bratislavskej rodiny i spoločnosti v Československu pred polstoročím je vtipne komentovaný v knihe Gundžovníky. Publikácia z vydavateľstva Slovart je zároveň jedinečným dokumentom o vášnivom pisateľovi Júliusovi Satinskom (1941 - 2002), ktorý si doma na písacom stroji časopisecky vydával rodinné klebetníky - gundžovníky.
"Bol ich šéfredaktorom a jediným redaktorom. Nimi udržiaval rodinné vzťahy so švagrami, ktorí v 60. rokoch emigrovali do Švajčiarska a USA. Gundžovníky poctivo vyrábal od roku 1967 do 1984 v troch exemplároch. Dva im posielal a jeden ostával doma, ale bez obrázkov. Originálne sme získali z USA, zachovalo sa 87 časopisov, prvý ročník nie. Ostatné časopisy od dramatického roku 1968 sú knihe," uviedla pre TASR jej editorka Lucia Molnár Satinská, ktorá gundžovníky objavila pri inventarizácii otcovej pozostalosti.
Tiež pripomenula, že bol fanatický pisateľ a mal slabosť pre časopisy, ktoré posielal aj jej do školy v prírode. Zároveň vyjadrila obdiv, keď na písacom stroji dokázal zalamovať rôzne novinárske rubriky počnúc úvodníkom cez správy z domova, zo sveta, reportáže i tiež veselé nekrológy. Nechýbajú kresby, fotografie, reklamy, recepty, komiksy, poštové známky, mapy, farebné portréty či výstrižky z novín.
"Pekne to ilustroval. Bolo to aj o politike, záhradkárstve, reportáž o novej práčke akoby členovi rodiny, o rôznych udalostiach. V zahraničí to čítali ďalší krajania. Písal o všednom živote okolo seba aj pikantnosti o rodine. Mama nemala výhrady, lebo to bolo o rodine otcovej prvej manželky," dodala editorka.
Čitateľ sa na 730 stranách dozvie, že Julo začína odtučňovať, prečo omama bola v nemocnici, že dedo nemá čím drkotať, aké boli promócie Marty, Vianoce u susedov, Silvester v kotolni a iné rodinné udalosti. Najviac písal o premenách rodnej Bratislavy, aké budovy pribudli a čo je nové. Uvádzal to v rubrikách Z našej ulice, Z našich končín, Zo sveta umelcov, lekárov i beťárov, Bratislavské klebety a sprostosci, Novoty okolo nás, Rákoše, Klebetáreň či Život v redakcii Gundžovníka. Tému potvrdzujú názvy: Čo robíme v prvých dňoch okupácie, Striptíz v Bratislave povolený, Na plese filozofov, Okrúhliny komikov, Lúčnica oslavuje, Útok na SND, Plesová sezóna, Boli sme na balete.
Nechýbajú správy z rôznych miest (V Detve lepšie ako v New Orleanse, Na Myjave bolo veselo, V Harmónii opäť padá lístie, Teroristky na Morave) i zo sveta (Pápežove potulky). Politické komentáre (Čo sa vlastne u nás v ČSR deje?, Slovenská federatívna republika). Ekonomické spravodajstvo (Kam idú naše peniaze, Enormná úroda hrozna, Drevorubači nastupujú, Zlacnel život v Európe?, Uhorková sezóna v plnom prúde, Príliv a odliv burčáku), z Justičného paláca (Zlodeji potrestaní), zo športu (Kríza československého futbalu, Všesvetový zjazd jogínok v Harmónii), z turistiky (Čundru zdar, Leto na Valašsku, Hríbové eldorádo, Prvý apríl v lese, Česká Kanada, Bordel na hrebeni, Február v Tatrách,) z kultúry (Rozprávka o chamtivosti, U Wericha, Forman u nás, Nový americký film v našom kine).
"Bol ich šéfredaktorom a jediným redaktorom. Nimi udržiaval rodinné vzťahy so švagrami, ktorí v 60. rokoch emigrovali do Švajčiarska a USA. Gundžovníky poctivo vyrábal od roku 1967 do 1984 v troch exemplároch. Dva im posielal a jeden ostával doma, ale bez obrázkov. Originálne sme získali z USA, zachovalo sa 87 časopisov, prvý ročník nie. Ostatné časopisy od dramatického roku 1968 sú knihe," uviedla pre TASR jej editorka Lucia Molnár Satinská, ktorá gundžovníky objavila pri inventarizácii otcovej pozostalosti.
Tiež pripomenula, že bol fanatický pisateľ a mal slabosť pre časopisy, ktoré posielal aj jej do školy v prírode. Zároveň vyjadrila obdiv, keď na písacom stroji dokázal zalamovať rôzne novinárske rubriky počnúc úvodníkom cez správy z domova, zo sveta, reportáže i tiež veselé nekrológy. Nechýbajú kresby, fotografie, reklamy, recepty, komiksy, poštové známky, mapy, farebné portréty či výstrižky z novín.
"Pekne to ilustroval. Bolo to aj o politike, záhradkárstve, reportáž o novej práčke akoby členovi rodiny, o rôznych udalostiach. V zahraničí to čítali ďalší krajania. Písal o všednom živote okolo seba aj pikantnosti o rodine. Mama nemala výhrady, lebo to bolo o rodine otcovej prvej manželky," dodala editorka.
Čitateľ sa na 730 stranách dozvie, že Julo začína odtučňovať, prečo omama bola v nemocnici, že dedo nemá čím drkotať, aké boli promócie Marty, Vianoce u susedov, Silvester v kotolni a iné rodinné udalosti. Najviac písal o premenách rodnej Bratislavy, aké budovy pribudli a čo je nové. Uvádzal to v rubrikách Z našej ulice, Z našich končín, Zo sveta umelcov, lekárov i beťárov, Bratislavské klebety a sprostosci, Novoty okolo nás, Rákoše, Klebetáreň či Život v redakcii Gundžovníka. Tému potvrdzujú názvy: Čo robíme v prvých dňoch okupácie, Striptíz v Bratislave povolený, Na plese filozofov, Okrúhliny komikov, Lúčnica oslavuje, Útok na SND, Plesová sezóna, Boli sme na balete.
Nechýbajú správy z rôznych miest (V Detve lepšie ako v New Orleanse, Na Myjave bolo veselo, V Harmónii opäť padá lístie, Teroristky na Morave) i zo sveta (Pápežove potulky). Politické komentáre (Čo sa vlastne u nás v ČSR deje?, Slovenská federatívna republika). Ekonomické spravodajstvo (Kam idú naše peniaze, Enormná úroda hrozna, Drevorubači nastupujú, Zlacnel život v Európe?, Uhorková sezóna v plnom prúde, Príliv a odliv burčáku), z Justičného paláca (Zlodeji potrestaní), zo športu (Kríza československého futbalu, Všesvetový zjazd jogínok v Harmónii), z turistiky (Čundru zdar, Leto na Valašsku, Hríbové eldorádo, Prvý apríl v lese, Česká Kanada, Bordel na hrebeni, Február v Tatrách,) z kultúry (Rozprávka o chamtivosti, U Wericha, Forman u nás, Nový americký film v našom kine).
