Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 25. november 2024Meniny má Katarína
< sekcia Magazín

Kniha pre záhradkárov z roku 1803 je svojimi radami užitočná i dnes

Na snímke detail knihy z roku 1803 s názvom Zpráva užitečné záhradné stromy na nejlechčejši způsob vyvodiť a obchodiť – na slovenský jazyk přeložená, tu i tam podokladaná a dvěma na konci přídavkami zaopatrená. Foto: TASR/Maroš Černý

V knihe je možné nájsť i rady, ako sa chrániť pred škodcami a chorobami stromov, ktoré sú známe i dnes.


Prešov 24. júna (TASR) – Knihu, v ktorej záhradkári v minulosti nachádzali rady ako pestovať stromy a bojovať proti škodcom dodnes uchováva vo svojej zbierke Krajské múzeum v Prešove. Rady, ktoré platili kedysi sú podľa literárnej historičky Krajského múzea v Prešove Viery Kačmaríkovej aktuálne i dnes.

Knihu z roku 1803 s názvom Zpráva užitečné záhradné stromy na nejlechčejši způsob vyvodiť a obchodiť – na slovenský jazyk přeložená, tu i tam podokladaná a dvěma na konci přídavkami zaopatrená z nemeckého originálu preložil a doplnil slovenský učiteľ Samuel Fabry, ktorý pôsobil v Sabinove.

"Jeho úlohou bolo, keďže to patrí do obdobia neskorého osvietenstva, vzdelávať mravnostne ľudí. Nešlo len o to, naučiť ich čítať a písať, ale predovšetkým, aby sa naučili správne hospodáriť, alebo aby sa vyučili nejakému remeslu. Takže táto kniha pojednáva o tom, ako sa naučiť pestovať stromy, ako sa o ne starať, ako bojovať so škodcami," priblížila pre TASR Kačmaríková.

Autorom originálu je F.X. Geiger. Súčasťou knihy sú dva dodatky, ktoré vložil Fabry, jeden je písaný jeho rukopisom. "Pojednáva o tom, ako sa starať o drobné záhradkárstvo, čiže ako pestovať žeruchu, šalát a podobne," doplnila Kačmáriková. Druhou vsuvkou je Fabryho preklad od nemeckého gazdu z roku 1797.

"Interesantné sú napríklad tiež údaje o tom, ako zachraňovať človeka, ktorý bol zasiahnutý bleskom. Keďže bolo v tomto období mnoho záznamov o tom, že sa ľudia dokázali prebrať aj v hrobe, tak nachádzali spôsoby, ako tomu predísť. Jeden z prostriedkov bol, že človek zasiahnutý bleskom, ktorý bol pokladaný za mŕtveho, sa okamžite uzemnil, teda nahý sa položil do zeme a zahrabal sa až po hlavu na niekoľko hodín," vysvetlila literárna historička.

V knihe je podľa nej možné nájsť i rady, ako sa chrániť pred škodcami a chorobami stromov, ktoré sú známe i dnes. "Spomína tam múčnatku, kučeravosť, alebo vošky, s ktorými bojujeme aj v súčasnosti. Používali sa samozrejme bio alebo eko postreky. Napríklad, namáčal sa tabak alebo žihľava a z toho sa urobil macerát," doplnila Kačmaríková.

Kniha je súčasťou zbierky literárna história a momentálne nie je inštalovaná. "V budúcnosti ju plánujeme vystaviť," dodala Kačmáriková s tým, že v prípade záujmu je dostupná k nahliadnutiu.