Valladolid/Bratislava 20. mája (TASR) – Slávny taliansky moreplavec v španielskych službách Krištof Kolumbus, ktorý je považovaný za novodobého objaviteľa Ameriky, zomrel 20. mája pred 510 rokmi.

Ak by sa realizovala anketa o najznámejšieho moreplavca v dejinách ľudstva, takmer určite by na prvom mieste figuroval Krištof Kolumbus. Jeho prvá plavba k americkému kontinentu v roku 1492 je azda najslávnejšou zo všetkých objaviteľských ciest v období raného novoveku. Všetko, čo sa spája s menom Krištof Kolumbus (taliansky - Christoforo Colombo, španielsky - Cristóbal Colón) však dodnes zahaľujú mnohé tajomstvá a špekulácie.

Existuje mnoho teórií o jeho národnosti. Podľa niektorých bol Portugalec či Španiel, najuznávanejšou teóriou však je, že na svet prišiel v talianskom meste Janov. Podľa viacerých prameňov sa mohol narodiť v roku 1446, 1436 alebo 1451. Údajne bol synom skromného obchodníka, ktorý si prial, aby sa vydal v jeho šľapajach. Mladého dobrodruha Krištofa Kolumbusa však lákalo more a na svoju prvú plavbu sa vraj vydal už ako štrnásťročný. Behom ďalších rokov získaval skúsenosti z riadenia lodí a umenia navigácie. Vzdelával sa tiež štúdiom zemepisných a cestopisných diel, kreslil mapy a postupne sa z neho stal skúsený moreplavec.

V 15. storočí sa Európania rozhodli hľadať novú námornú cestu do Ázie a práve Kolumbus dostal nápad vydať sa západným smerom. Svoj návrh predostrel portugalskému kráľovi, ten ho však zamietol z dôvodu nedôveryhodnosti a vysokým finančným nárokom. Záujem o uskutočnenie plavby nakoniec prejavil španielsky panovník a tak admirál Krištof Kolumbus dňa 3. augusta 1492 vyplával zo španielskeho prístavu Palos de la Frontera a po tridsiatich dvoch týždňoch objavil "Nový svet" - Ameriku. Dorazil na malebný strov, ktorému dal meno San Salvador, a ktorý je jedným z početných ostrovov Karibského mora. Potom dosiahol pobrežie Kuby, Haiti a ďalších ostrovov, kde ho so záujmom vítalo domorodé obyvateľstvo. Po návrate do Európy bol Kolumbus najviac oslavovaným mužom v Španielsku. Na druhú výpravu do Ameriky mu pridelili 17 lodí s 1500 mužmi. Avšak vrátili sa s takmer prázdnymi rukami, keďže im objavená Jamajka, Portoriko či Malé Antily nemali čo ponúknuť. Chýrny moreplavec potom podnikol ešte dve cesty ku americkému kontinentu a došiel až k neznámym brehom Južnej Ameriky.

Aj keď v súčasnosti je všeobecne známe, že skutočný cieľ Kolumbovej výpravy, teda objavenie námornej cesty do Indie nebol naplnený, pravdou ostáva, že jeho výprava mala pre ľudstvo obrovský význam. Mnohým európskym panovníckym dvorom zabezpečila slávu a bohatstvo, dobrodruhom vyniesla rozprávkové zisky alebo naopak pády a väčšine domorodých obyvateľov priniesla neskutočné utrpenie, biedu či dokonca krutú smrť.

Krištof Kolumbus sa údajne nikdy nedozvedel, že objavil nový svetadiel a dňa 20. mája 1506 zomrel v španielskom meste Valladolid v presvedčení, že našiel novú kratšiu cestu z Európy do Indie.