Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hypotézu o konjunkcii ako prvý vyslovil nemecký astronóm Johannes Keppler.
Autor TASR
Bratislava 19. decembra (TASR) – Konjunkcia Jupitera a Saturna, ktorá bude pozorovateľná 21. decembra, je tiež jedným z možných vysvetlení pôvodu tzv. betlehemskej hviezdy, ktorá sa po narodení Ježiša Krista zjavila nad jasličkami trom kráľom. "Podľa súčasných zistení napríklad v roku 7 pred naším letopočtom nastala konjunkcia Saturna s Jupiterom hneď trikrát, čo sa nestáva často, teda sa tento jav ponúka ako pravdepodobné vysvetlenie," povedal pre TASR astronóm Juraj Tóth, prodekan Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského (UK) v Bratislave.
Hypotézu o konjunkcii ako prvý vyslovil nemecký astronóm Johannes Keppler. "Zaujímavé je, že ešte v roku 1604 pozoroval Keppler konjunkciu Marsu a Jupitera. Zhodou okolností na tom istom mieste oblohy, kde bola táto konjunkcia viditeľná, pozoroval tiež supernovu. Domnieval sa pritom, že takéto konjunkcie dávajú vznik novým hviezdam. A mohol si tiež myslieť, že betlehemská hviezda, ktorá sa spomína v Matúšovom evanjeliu, mohla byť takouto konjunkciou, ktorá viedla k vzniku novej hviezdy a symbolicky súvisela s narodením nového kráľa," vysvetlil Tóth.
Podľa neho ide o príklad, ako nás neúplnosť nášho poznania môže priviesť k zaujímavým myšlienkam. Jednak Keppler mylne považoval výbuch supernovy za zrod novej hviezdy – hoci dnes už je známe, že v skutočnosti ide o jej zánik. Takisto si nesprávne spojil dve náhodné udalosti, ktoré sa odohrali na rovnakom mieste oblohy, no v skutočnosti ich delila obrovská vzdialenosť. Napriek tomu všetkému však bol Kepplerov záver aspoň čiastočne opodstatnený.
"Odhliadnuc od supernovy, samotnú konjunkciu možno naozaj považovať za prirodzené možné vysvetlenie betlehemskej hviezdy," dodal Tóth, ktorý sa skúmaniu tohto javu venuje systematicky.
Práve rok 7 pred naším letopočtom historici často uvádzajú ako reálny dátum narodenia Ježiša Krista. Konjunkcie Jupitera so Saturnom nastali v tomto roku podľa výpočtov 29. mája, 30. septembra a 7. decembra.
Kométa – hoci sa tak betlehemská hviezda často znázorňuje – je zasa skôr umeleckou fikciou. Prvý raz namaľoval kométu nad jasličkami v Betleheme taliansky renesančný maliar Giotto di Bondone (1266 - 1337), ktorý mohol na vlastné oči pozorovať Halleyho kométu viditeľnú v roku 1301. V porovnaní s planétami sú však kométy spravidla oveľa menej jasné.
Zaujímavé podľa Tótha je, že v spomínanom roku 1604 vôbec došlo ku kombinácii dvoch natoľko ojedinelých javov – od spomínanej supernovy sa za celých 400 rokov v našej galaxii nezopakoval žiadny podobný úkaz. "Bol to už sám osebe naozaj vzácny jav, a k tomu sa ešte odohral aj spolu s konjunkciou Marsu a Jupitera, a ešte aj v rovnakej časti oblohy, čo bola naozaj zaujímavá náhoda," dodal astronóm.
Tento rok je zasa zvláštnou zhodou okolností, že pomerne vzácna konjunkcia Saturna a Jupitera nastáva práve v deň zimného slnovratu. Teda jav, ktorému sa pripisuje betlehemská hviezda, nastane tesne pred Vianocami.
Hypotézu o konjunkcii ako prvý vyslovil nemecký astronóm Johannes Keppler. "Zaujímavé je, že ešte v roku 1604 pozoroval Keppler konjunkciu Marsu a Jupitera. Zhodou okolností na tom istom mieste oblohy, kde bola táto konjunkcia viditeľná, pozoroval tiež supernovu. Domnieval sa pritom, že takéto konjunkcie dávajú vznik novým hviezdam. A mohol si tiež myslieť, že betlehemská hviezda, ktorá sa spomína v Matúšovom evanjeliu, mohla byť takouto konjunkciou, ktorá viedla k vzniku novej hviezdy a symbolicky súvisela s narodením nového kráľa," vysvetlil Tóth.
Podľa neho ide o príklad, ako nás neúplnosť nášho poznania môže priviesť k zaujímavým myšlienkam. Jednak Keppler mylne považoval výbuch supernovy za zrod novej hviezdy – hoci dnes už je známe, že v skutočnosti ide o jej zánik. Takisto si nesprávne spojil dve náhodné udalosti, ktoré sa odohrali na rovnakom mieste oblohy, no v skutočnosti ich delila obrovská vzdialenosť. Napriek tomu všetkému však bol Kepplerov záver aspoň čiastočne opodstatnený.
"Odhliadnuc od supernovy, samotnú konjunkciu možno naozaj považovať za prirodzené možné vysvetlenie betlehemskej hviezdy," dodal Tóth, ktorý sa skúmaniu tohto javu venuje systematicky.
Práve rok 7 pred naším letopočtom historici často uvádzajú ako reálny dátum narodenia Ježiša Krista. Konjunkcie Jupitera so Saturnom nastali v tomto roku podľa výpočtov 29. mája, 30. septembra a 7. decembra.
Kométa – hoci sa tak betlehemská hviezda často znázorňuje – je zasa skôr umeleckou fikciou. Prvý raz namaľoval kométu nad jasličkami v Betleheme taliansky renesančný maliar Giotto di Bondone (1266 - 1337), ktorý mohol na vlastné oči pozorovať Halleyho kométu viditeľnú v roku 1301. V porovnaní s planétami sú však kométy spravidla oveľa menej jasné.
Zaujímavé podľa Tótha je, že v spomínanom roku 1604 vôbec došlo ku kombinácii dvoch natoľko ojedinelých javov – od spomínanej supernovy sa za celých 400 rokov v našej galaxii nezopakoval žiadny podobný úkaz. "Bol to už sám osebe naozaj vzácny jav, a k tomu sa ešte odohral aj spolu s konjunkciou Marsu a Jupitera, a ešte aj v rovnakej časti oblohy, čo bola naozaj zaujímavá náhoda," dodal astronóm.
Tento rok je zasa zvláštnou zhodou okolností, že pomerne vzácna konjunkcia Saturna a Jupitera nastáva práve v deň zimného slnovratu. Teda jav, ktorému sa pripisuje betlehemská hviezda, nastane tesne pred Vianocami.
