Bonn/Berlín/Bratislava 23. mája (TASR) - Dvadsiateho tretieho mája 1949 vtedy iba budúci prvý nemecký spolkový kancelár Konrad Adenauer oznámil nový základný zákon (Grundgesetz) povojnového Nemecka. "Spolková republika Nemecko vstupuje do dejín!" Od týchto Adenauerových slov sa datuje vznik Spolkovej republiky Nemecko (SRN). Sedemdesiate piate výročie týchto udalostí si pripomenieme vo štvrtok.

Ústavu vypracovala Parlamentná rada, ktorá sa zišla pod vedením Konrada Adenauera (v úrade spolkového kancelára bol od septembra 1949 do októbra 1963) na svojom prvom zasadaní 1. septembra 1948 v bonnskom Múzeu Koenig. V mene troch západných mocností malo jej 65 členov vypracovať novú demokratickú ústavu pre západné časti rozdeleného štátu. Stalo sa tak 23. mája 1949.

Rozdelenie Nemecka bolo výsledkom druhej svetovej vojny. V Jalte na Kryme sa 4. až 11. februára 1945 stretla tzv. Veľká trojka - šéfovia vlád troch hlavných mocností protifašistickej koalície (Sovietskeho zväzu, USA a Spojeného kráľovstva). Účastníci stretnutia (Josif V. Stalin, Franklin D. Roosevelt a Winston Churchill) sa dohodli na zásadách kapitulácie Nemecka, jeho demilitarizácii, okupácii, reparáciách a spoločnej povojnovej politike spojencov voči Nemecku.

Zástupcovia Veľkej trojky sa zišli po druhý raz v nemeckom meste Postupim neďaleko Berlína. Deväť týždňov po kapitulácii Nemecka rokovali na zámku Cecilienhof od 17. júla do 2. augusta 1945. Zloženie účastníkov sa oproti Jaltskej konferencii výrazne zmenilo. Zosnulého amerického prezidenta F. D. Roosvelta nahradil nový prezident USA Harry Truman. Britský premiér W. Churchill utrpel počas konferencie volebnú porážku a vystriedal ho nový predseda vlády Clement Attlee. Jediným štátnikom so skúsenosťami z predchádzajúcich rokovaní bol sovietsky vodca Stalin.

Závery Postupimskej konferencie mali zásadný vplyv na povojnové usporiadanie Európy a na osud porazenej Hitlerovej Nemeckej ríše. Víťazné mocnosti sa okrem iného dohodli, že Nemecko bude rozdelené na štyri okupačné zóny (americkú, britskú, francúzsku a sovietsku). Rovnako rozdelili Berlín, ktorý sa mal nachádzať v strede sovietskej okupačnej zóny.

Narastajúce nezhody medzi spojencami však znemožnili uzatvoriť dohody, na ktorých by sa zjednotili ich názory na ďalšom politickom a hospodárskom vývoji Nemecka. To sa čoskoro stalo objektom mocenského súperenia bývalých spojencov. Už 6. septembra 1946, teda približne rok a pol po skončení druhej svetovej vojny v Európe, predostrel minister zahraničných vecí USA James Byrnes návrh, ktorý naznačoval vznik dvoch štátov na území Nemecka.

Postupne sa aj Berlín, rozdelený na štyri okupačné zóny, zmenil zo symbolu spojeneckej jednoty na symbol frontu studenej vojny. Najvýraznejším symbolom studenej vojny sa však stal Berlínsky múr, ktorý viac ako 28 rokov - od 13. augusta 1961 do 9. novembra 1989 - rozdeľoval nielen Berlín, ale symbolicky aj západný svet od sovietskeho bloku.

Nemecký národ sa opätovne zjednotil až v roku 1990. "Teraz rastie spolu to, čo k sebe patrí," povedal o týchto historických okamihoch niekdajší spolkový kancelár Willy Brandt. K zjednoteniu došlo 3. októbra 1990 pristúpením piatich nových spolkových krajín k SRN. V tento deň totiž parlament (Volkskammer) Nemeckej demokratickej republiky (vznikla 7. októbra 1949) odsúhlasil článok 23 Ústavy SRN o pripojení Brandenburska, Meklenburska-Predpomoranska, Saska-Anhaltska, Saska a Durínska k Spolkovej republike Nemecko. Zjednotenie obidvoch nemeckých štátov znamenalo súčasne aj prvý krok na ceste zjednotenia dovtedy rozdelenej Európy.





Zdroj: https://www.konrad-adenauer.de/politikfelder/seite/gruendung-der-bundesrepublik-deutschland https://webarchiv.bundestag.de/archive/2010/0304/kulturundgeschichte/geschichte/ausstellungen/verfassung/tafel27/index.html