Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Medzi jeho významné diela patrí návrh prvého železničného mosta cez londýnsku rieku Temžu - mosta Grosvenor, či zostrojenie "Fowlerovho ducha" - experimentálnej parnej lokomotívy v roku 1861.
Autor TASR
Sheffield/Bratislava 15. júla (TASR) - Pred 200 rokmi sa 15. júla 1817 vo Wadsley, na predmestí Sheffieldu v južnom Yorkshire vo Veľkej Británii, narodil stavebný inžinier, technik a konštruktér John Fowler.
Bol významným technickým odborníkom v oblasti výstavby železníc a dopravnej infraštruktúry viktoriánskeho obdobia, ktorý sa o.i. aktívne podieľal na výstavbe a konštrukčno-technickej realizácii prvého metra - železnice v Londýne, vedenej metódou "cut-and-cover" - popod ulice mesta.
Budúci konštruktér študoval v rokoch 1826 až 1833 na chlapčenskej internátnej škole Whitley Hall v severnej časti Sheffieldu. Prax a odborné skúsenosti v stavebníctve a konštruktérstve získaval ako asistent Johna Towlertona Leathera – sheffieldského inžiniera vodných diel (pri realizácii Redmirských nádrží a nádrží Crook Moore).
So strýkom Georgom Leatherom spolupracoval pri železničných prieskumoch a na riečnom a kanálovom systéme tokov Aire a Calder. Od roku 1837 pracoval u Johna Urpeta Rastricka na železničných projektoch, aj na projekte železničnej stanice v Londýne a Brightone. V roku 1841 sa spolupodieľal na budovaní stanice Stockton a Hartlepool.
Po pôsobení v grófstvach Yorkshire a Lincolnshire, sa v roku 1844 presťahoval do Londýna, kde sa v roku 1850 oženil s Elizabeth Broadbentovou, s ktorou mal štyroch synov.
Krátko po príchode do Londýna sa v roku 1847 stal členom Inštitútu mechanických inžinierov a v roku 1849 členom Inštitútu stavebných inžinierov (ICE). Vďaka svojmu výnimočnému talentu bol zvolený na obdobie rokov 1865 až 1867 za najmladšieho prezidenta ICE v Londýne.
Medzi jeho významné diela patrí návrh prvého železničného mosta cez londýnsku rieku Temžu - mosta Grosvenor, či zostrojenie "Fowlerovho ducha" - experimentálnej parnej lokomotívy v roku 1861, pre potreby Metropolitnej železnice. Lokomotíva v roku 1862 v rámci testov z veľkej časti prechádzala krytými tunelmi po širokorozchodných koľajniciach. Používala technologický systém spätného kondenzovania výfukových plynov pomocou požiarnych tehál, zadržiavajúceho teplo a zabraňujúceho šíreniu emisií dymu a pár v londýnskych tuneloch. Napriek tomu, že sa testy skončili neúspešne, stala sa predchodkyňou londýnskeho metra.
Ako projektant a konštruktér sa v roku 1875 stal Fowler partnerom Benjamina Bakera, s ktorým navrhol a postavil železničný most Forth, vedúci cez ústie škótskej rieky Firth of Forth. Išlo o prvý konzolový most a zároveň prvý celooceľový most v Británii.
Na výstavbu mosta sa spotrebovalo vyše 50.000 ton ocele. Jednotlivé oceľové prvky boli spojené až 6,5 miliónmi nitov (niektoré zdroje uvádzajú 8 mil. nitov). Most slávnostne otvoril 4. marca 1890 princ z Walesu, neskorší britský kráľ Eduard VII., ktorý zanitoval posledný, pozlátený nit. Za výstavbu a konštrukciu mosta bol Johnovi Fowlerovi udelený britskou kráľovnou Viktóriou dedičný titul barón.
John Fowler umrel 20. novembra 1898 v Bournemouthe, v anglickom grófstve Dorset vo Veľkej Británii, vo veku 81 rokov. Pochovaný je na cintoríne Brompton v Londýne.
Bol významným technickým odborníkom v oblasti výstavby železníc a dopravnej infraštruktúry viktoriánskeho obdobia, ktorý sa o.i. aktívne podieľal na výstavbe a konštrukčno-technickej realizácii prvého metra - železnice v Londýne, vedenej metódou "cut-and-cover" - popod ulice mesta.
Budúci konštruktér študoval v rokoch 1826 až 1833 na chlapčenskej internátnej škole Whitley Hall v severnej časti Sheffieldu. Prax a odborné skúsenosti v stavebníctve a konštruktérstve získaval ako asistent Johna Towlertona Leathera – sheffieldského inžiniera vodných diel (pri realizácii Redmirských nádrží a nádrží Crook Moore).
So strýkom Georgom Leatherom spolupracoval pri železničných prieskumoch a na riečnom a kanálovom systéme tokov Aire a Calder. Od roku 1837 pracoval u Johna Urpeta Rastricka na železničných projektoch, aj na projekte železničnej stanice v Londýne a Brightone. V roku 1841 sa spolupodieľal na budovaní stanice Stockton a Hartlepool.
Po pôsobení v grófstvach Yorkshire a Lincolnshire, sa v roku 1844 presťahoval do Londýna, kde sa v roku 1850 oženil s Elizabeth Broadbentovou, s ktorou mal štyroch synov.
Krátko po príchode do Londýna sa v roku 1847 stal členom Inštitútu mechanických inžinierov a v roku 1849 členom Inštitútu stavebných inžinierov (ICE). Vďaka svojmu výnimočnému talentu bol zvolený na obdobie rokov 1865 až 1867 za najmladšieho prezidenta ICE v Londýne.
Medzi jeho významné diela patrí návrh prvého železničného mosta cez londýnsku rieku Temžu - mosta Grosvenor, či zostrojenie "Fowlerovho ducha" - experimentálnej parnej lokomotívy v roku 1861, pre potreby Metropolitnej železnice. Lokomotíva v roku 1862 v rámci testov z veľkej časti prechádzala krytými tunelmi po širokorozchodných koľajniciach. Používala technologický systém spätného kondenzovania výfukových plynov pomocou požiarnych tehál, zadržiavajúceho teplo a zabraňujúceho šíreniu emisií dymu a pár v londýnskych tuneloch. Napriek tomu, že sa testy skončili neúspešne, stala sa predchodkyňou londýnskeho metra.
Ako projektant a konštruktér sa v roku 1875 stal Fowler partnerom Benjamina Bakera, s ktorým navrhol a postavil železničný most Forth, vedúci cez ústie škótskej rieky Firth of Forth. Išlo o prvý konzolový most a zároveň prvý celooceľový most v Británii.
Na výstavbu mosta sa spotrebovalo vyše 50.000 ton ocele. Jednotlivé oceľové prvky boli spojené až 6,5 miliónmi nitov (niektoré zdroje uvádzajú 8 mil. nitov). Most slávnostne otvoril 4. marca 1890 princ z Walesu, neskorší britský kráľ Eduard VII., ktorý zanitoval posledný, pozlátený nit. Za výstavbu a konštrukciu mosta bol Johnovi Fowlerovi udelený britskou kráľovnou Viktóriou dedičný titul barón.
John Fowler umrel 20. novembra 1898 v Bournemouthe, v anglickom grófstve Dorset vo Veľkej Británii, vo veku 81 rokov. Pochovaný je na cintoríne Brompton v Londýne.
