Paríž/Bratislava 2. decembra (TASR) – Francúzsky šľachtic, spisovateľ a predstaviteľ libertinizmu Donatien Alphonse Francois de Sade známejší ako Markíz de Sade zomrel pred 200 rokmi 2. decembra 1814.

Písal škandalózne diela

Meno tejto rozporuplnej postavy francúzskych literárnych dejín je svetoznáme. Preslávil sa ako autor škandalóznych literárnych diel hraničiacich s pornografiou ako napríklad 120 dní Sodomy, Justína či Julietta alebo filozofických diel, z ktorých najznámejšie je Filozofia v budoári. Za svoje názory a spôsob života bol niekoľkokrát väznený a nakoniec umiestnený do ústavu pre duševne chorých.

Pochádzal z rodu šľachticov

Donatien Alphonse Francois de Sade sa narodil 2. júna 1740 v paláci Condé vo francúzskom Paríži. Pochádzal zo starobylého francúzskeho šľachtického rodu, vďaka čomu vyrastal v bohatstve a prepychu. Už ako štvorročný chlapček sa údajne vyznačoval veľmi svojráznou a neústupnou povahou, preto bol poslaný na prevýchovu k svojmu prísnemu strýkovi. Dostalo sa mu dobrého vzdelania, študoval na parížskom jezuitskom lýceu a neskôr na vojenskej Škole ľahkej kavalérie vo Versailles.

Bol vo vojne

Bol promovaný v hodnosti druhého poručíka Kráľovskej pešej gardy. Mladý šľachtic sa zúčastnil aj "sedemročnej vojny", ale hneď po jej skončení z vojenských služieb odišiel. Okrem jazdy a streľby si v armáde osvojil spôsoby, ktoré prináležali jeho stavu. Arogantný, panovačný a túžiaci po prepychu sa väčšinu času venoval hazardným hrám, výstrednostiam a hýreniu. V roku 1763 sa z dôvodu zhoršenej finančnej situácie oženil s Renée-Pélagie de Montreuilovou, dcérou bohatého sudcu, s ktorou mal tri deti. Divoký Donatien Alphons Francois de Sade nebol dobrým manželom ani otcom. Už krátko po svadbe začal žiť ešte zhýralejším životom ako predtým.

Odsúdili ho za týranie na smrť, ale dostal milosť

V roku 1772 bol za týranie mileniek uväznený a odsúdený na smrť, dostal však milosť. O päť rokov neskôr bol znova odsúdený za pokus o otrávenie, ale jeho žene sa podarilo obnoviť súdny proces a trest smrti zrušiť. Dôverne poznal i slávnu parížsku Bastilu, z ktorej okna vykrikoval revolučné heslá. Za mrežami strávil tento muž časť svojho života (približne 27 rokov) a to nielen z mravnostných, ale i z politických dôvodov. Bol odporcom akýchkoľvek dogiem, zastával sa utláčaných a sympatizoval s osvietenými. Opovrhoval cirkvou a hrdo sa hlásil k myšlienkam ateizmu, čo v tej dobe predstavovalo neodpustiteľný hriech.

Písal vo väzení

Dlhý čas vo väzení si Markíz de Sade krátil písaním svojich diel charakteristických perverzitou, všemožnými neresťami a násilím. Známe sú najmä jeho knihy 120 dní Sodomy (1785), Julietta (1797), Justína (1787) alebo Tajná história Isabelly Bavorskej (1814). Jeho diela však obsahovali tiež filozofické súvislosti, ktoré v tej dobe predstavovali protiklad k sentimentálnej citovosti a cnostiam vyzdvihovaným francúzskym filozofom a spisovateľom Jean-Jacquesom Rousseauom. Markíz de Sade vyjadroval absolútnu revoltu človeka proti akejkoľvek neslobode a útlaku. Značná časť jeho kníh i rukopisov bola zničená jeho najstarším synom.  

Vyhlásený za duševne chorého

V roku 1789 bol Donatien Alphonse Francois de Sade prevezený do ústavu pre choromyseľných vo francúzskom Charenton-Saint-Maurice. O rok neskôr bol prepustený a manželka sa s ním rozviedla. V tej dobe sa stretol s Mariou Constance Quesnetovou, s ktorou strávil zvyšok života. V roku 1801 bol znovu uväznený, ale následne ho vyhlásili za duševne chorého a v roku 1803 previezli späť do ústavu v Charentone. Tu dňa 2. decembra 1814 vo veku 74 rokov zomrel.

"Ľudia bojujú proti vášňam, a pritom si neuvedomujú, že od ich plameňa zapaľuje pochodeň filozofia", sú slová muža, od ktorého mena bol odvodený pojem sadizmus.