Bratislava 12. apríla (TASR) - Sviatky Veľkej noci sú spojené so šibačkou, ktorá symbolicky znamenala odovzdávanie sily, zdravia a sviežosti prostredníctvom mladého prútika. Ide o zvyk (najmä na západe Slovenska) spočívajúci v šibaní dievčat korbáčom na Veľkonočný pondelok a utorok.

V histórii šibačku spomínal napríklad už pražský kazateľ zo 14. storočia Konrád Waldhauser: "Manželé a milenci šlehají se metlami a tepají rukou v pondělí a úterý velikonoční".

Korbáč sa stal jedným zo symbolov Veľkej noci, ktorý má pravdepodobne pôvod v starých slovanských zvykoch. Je to obradový predmet, v ľudovej tradícii súvisiaci s oslavou prebúdzajúcej sa prírody a s Veľkou nocou. Korbáče boli pletené z jedného až ôsmich (ale aj viacerých) najčastejšie vŕbových prútov, ktoré chlapci rezali na Smrtnú nedeľu, plietli na Bielu sobotu, Veľkonočnú nedeľu a používali pri šibačke vo Veľkonočný pondelok. Mnohopramienkový korbáč mal väčšiu cenu. Dievčatá v niektorých miestach odmeňovali šibačov viazaním farebných stužiek na veľkonočný korbáč.

Na západnom Slovensku na Záhorí nosili po dedine dlhé viac ako dvojmetrové korbáče mládenci regrúti. Po skončení obchôdzky ich vešali na stenu v krčme.

Etnologička Margita Méryová uviedla, že korbáče chytili do rúk dievčatá v utorok. "Mládenec svojej frajerke pripravil korbáč, hodil jej ho do dvora. Ona už vedela odkiaľ prichádza, tak išla svojho frajera vyšibať," spomenula etnologička.

Pleteniu korbáčov sa venujú na Slovensku ľudoví majstri. Jedným z nich je i Jozef Koliš, ktorý v Prievidzi žije viac ako 50 rokov. Majster upletie pred Veľkou nocou aj 400 korbáčov. Korbáče vyrába aj na objednávku, záleží na tom, akú veľkosť chce zákazník. "Robím viac techník, pletiem z ôsmich, deviatich, 12 či 16 prútov," prezradil ľudový majster.