Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 4. november 2024Meniny má Karol
< sekcia Magazín

KOZMOS NA OSCAROCH: Filmové ceny žiarili vďaka vesmírnym technológiám

Na archívnej snímke socha Oscara počas príprav na udeľovania cien Akadémie filmových umení. Foto: TASR/AP

Teleskop Jamesa Webba a prestížna filmová cena majú čosi spoločné.

Bratislava 11. marec (Teraz.sk) – Pred pár dňami sa svet dozvedel mená držiteľov významných filmových ocenení a v rukách hereckých hviezd sa zablysli sošky Oscarov. Málokto však vie, že si domov odniesli aj kúsok dômyselnej vesmírnej technológie.

Zlato v hlavnej úlohe

Americká Akadémia filmových umení je pravdepodobne to posledné miesto, kde by ste hľadali technológie, ktoré pomáhajú vedcom objavovať vzdialené galaxie, píše sa v správe NASA. Opak je ale pravdou.

Od roku 2016 patrí akadémia ku klientom spoločnosti Epner Technology. Od filmárov dostala zadanie pokryť sošky Oscarov vrstvou 24-karátového zlata. Využíva pritom techniku, ktorou naniesla zlatý náter aj na teleskop najnovšej generácie. Firma si verí natoľko, že dokonca poskytuje doživotnú záruku. Garantujú, že ich povlak sa nezačne olupovať, nevybledne ani sa časom neznečistí.

Na snímke sošky Oscarov čakajú na kontrolu v zlievarni Polich Tallix Fine Art Foundry v americkom Rock Taverne 12. januára 2017.
Foto: TASR/AP

Zlato a vesmír

Americký Národný úrad pre vesmír a letectvo NASA používa drahocenný kov v aerokozmickom priemysle už desiatky rokov. Dôvodom sú jeho neoceniteľné vlastnosti. Zlato dokáže odrážať infračervené svetlo, ktoré vedcom pomáha odhaliť veľmi vzdialené objekty. Navyše je inertné, t. j. nereaguje s inými chemickými látkami a má vynikajúcu vodivosť a odrazivosť. Aj veľmi citlivé zrkadlá na teleskope Jamesa Webba pokrýva tenká vrstva tohto kovu.

Zlatý James Webb

Zlato sa na predmety nanáša spôsobom, že sa najprv zahreje vo vákuu, až kým sa z neho nestane plyn. Ten následne skondenzuje a vytvorí na povrchu tenký zlatý film. V takýchto prípadoch sa stávalo, že keď sa predmet prehol, nanesená vrstva popukala, pretože bola extrémne jemná. Pre vedcov, pracujúcich na citlivých a navyše aj finančne náročných zariadeniach, boli podobné poškodenia nežiaduce.

Test zrkadiel vesmírneho teleskopu Jamesa Webba.
Foto: ESA

Konštruktéri teleskopu Jamesa Webba potrebovali pri vývoji výkonných zrkadiel dosiahnuť vysokú odrazivosť a zároveň odolnosť v otvorenom kozme. Epner Technology im vyšiel v ústrety a zdokonalil proces galvanizácie s názvom Laser Gold. Trik spočíval podľa spoločnosti v zmene elektrického prúdu, pričom výsledný zlatý film zostával čistý a jeho odrazivosť sa mimoriadne zlepšila.

Oscar v blýskavom šate

Už viac ako tri desaťročia používal výrobca pri prestížnych filmových oceneniach zliatinu cínu, ktorú potom pokryl zlatom. Soška sa síce prenikavo leskla, ale časom sa jej povrch ničil. Tvorcovia cien pátrali po firme, ktorá by ich tohto problému zbavila.

V roku 2016 sa stali novými klientmi spoločnosti Epner Technology. Tá odvtedy pre Akadémiu filmových umení pokryla zlatom desiatky Oscarov.

Na snímke držitelia hereckých Oskarov zľava Sam Rockwell (vedľajšia mužská úloha), Frances McDormandová (hlavná ženská úloha), Allison Janneyová (vedľajšia ženská úloha) a Gary Oldman (hlavná mužská úloha) pózujú fotografom so soškami Oscarov na 90. slávnostnom udeľovaní amerických filmových cien Oscar v Los Angeles 5. marca 2018.
Foto: TASR/AP

Sošky do spoločnosti prichádzajú zo zlievarní v Orange County, kde sú bronzové postavy už pokryté niekoľkými vrstvami medi, niklu a cínu. Posledný blýskavý šat tvorí špeciálny druh zlata, ktorý vyvinul Dave Epner pre NASA. „Toto zlato je trojnásobne odolnejšie,“ uviedol Epner.



OSCAR POD DROBNOHĽADOM:

Bronzová soška má podobu rytiera, ktorý stojí na cievke filmového pásu.

Jej história siaha do roku 1927, keď Louis Mayer, šéf spoločnosti Metro-Goldwin-Mayer, založil v Los Angeles Akadémiu filmových umení a vied.

Akadémia po prvý raz udelila ceny 16. mája 1929 v 11 kategóriách a ich nositeľov odmenila pozlátenou soškou, ktorá dostala meno Oscar.

Podľa jednej z legiend dostala soška meno v roku 1931 pre údajnú podobnosť so strýkom Margaret Herrickovej, knihovníčky a neskoršej riaditeľky akadémie.

Sošku navrhol scénograf Cedric Gibbons a stvárnil sochár George Stanley.

Oscar váži takmer štyri kilogramy a je vysoký 34,3 centimetra.

V spodnej časti podstavca má uvedené sériové číslo s textom: "Soška sa nesmie predávať, prenechávať ani prevádzať do iného vlastníctva, ak predtým nebola ponúknutá filmovej akadémii".


Tento rok sa soška so skríženými rukami ušla napríklad režisérovi Guillermovi del Torovi v kategórii Najlepší film (Podoba vody – The Shape of Water), pobozkal ju aj Sam Rockwell za výkon vo filme Tri bilbordy kúsok za Ebbingom (Three Billboards outside Ebbing) a radosť z nej mali aj tvorcovia celovečerného animovaného filmu Coco.

Zdroj: TASR, NASA