Bratislava 24. decembra (TASR) – Ak sa hovorí o odchovancoch z detského domova, o ľuďoch, ktorí sú chorí na rakovinu, majú psychiatrickú diagnózu či o ľuďoch, ktorí pre svoju sexuálnu orientáciu, rasu alebo náboženstvo patria k menšine, spoločnosť je citlivá. Títo ľudia sa pritom mnohokrát zlejú do skupiny bezdomovcov a začnú tak v sebe niesť multidiskrimináciu. Ľudí bez domova však už verejnosť vníma ako niečo nezaujímavé, smradľavé a obťažujúce. Myslí si to Patrik Krebs, ktorý vedie v Bratislave Divadlo bez domova.

"Môže tu byť napríklad rómska matka, ktorej muž je vo väzení, je chorá a možno jej dieťa má nejakú psychiatrickú diagnózu. Ak by sme tieto problémy rozložili, ako spoločnosť by sme im priložili istý význam a nejako zaň zabojovali. Ale ak sa to zleje do faktu, že tá žena je bezdomovkyňa, máme pocit, že sa nás to zrazu netýka," vysvetľuje Krebs.

Divadlo bez domova, kde sú hercami a herečkami bezdomovci, sa tak podľa svojho principála snaží aspoň trochu zmeniť vnímanie bezdomovcov verejnosťou. "Aj na takom malom množstve hercov môžeme vidieť, akí ľudia vlastne bezdomovci sú. A tí, ktorí žijú normálnym životom, si niekedy len po návšteve nášho predstavenia sami v sebe inak sformulujú problém bezdomovectva," vraví Krebs.

Divadlo ale prináša svoj zmysel aj samotným hercom, ľudia bez domova sa takto podľa Krebsa vysporiadavajú s realitou. "Umenie už pár tisíc rokov funguje aj na to. Avšak ľudia bez domova majú veľmi obmedzené možnosti nejako sa umelecky vyjadriť, či už voči sebe alebo voči majoritnej spoločnosti," podotýka Krebs.

Principál divadla si myslí, že dnešný súbor služieb, ktoré sa bezdomovcom ponúkajú, ešte nie je kompletný. Popri nocľahárňach, dennom centre či projektoch, ktoré zamestnávajú ľudí bez domova, má podľa neho svoje miesto aj divadlo. "Už osem rokov sa pokúšame prinášať na divadelné dosky také témy, ktoré sú v majoritnej spoločnosti prehliadané, ale sú významné. Bojujem za to, aby sme si uvedomili, kde v spoločnosti žijeme a ako ju môžeme celú podporiť," dodal.