Paríž/Bratislava 6. decembra (TASR) – Francúzsky spisovateľ a filozof Gabriel Honoré Marcel sa narodil 7. decembra pred 125 rokmi.

Marcelov prínos pre filozofiu spočíval v jeho sústredení sa na problémy ľudskej existencie a bol tiež pravdepodobne prvým človekom, ktorý použil pojem existencializmus. V roku 1949 bol vyznamenaný Veľkou cenou Francúzskej akadémie za literatúru a v roku 1958 získal Erasmovu cenu.

Gabriel Honoré Marcel sa narodil 7. decembra 1889 v hlavnom francúzskom meste Paríži. Vyštudoval filozofiu a v rokoch 1912 až 1923 vyučoval na stredných školách. Pracoval aj ako umelecký kritik a editor časopisov. Srdcu najbližším povolaním mu však bolo umenie a filozofia. Veľkým podnetom k premýšľaniu o základných otázkach ľudského bytia bola pre neho prvá svetová vojna. Marcel pracoval pre francúzsky Červený kríž – jeho úlohou bolo hľadať nezvestných vojakov. Zmiznutí boli iba listami s niekoľkými údajmi v kartotéke, ale Marcel za nimi videl osud skutočných bytostí a trápenie ich príbuzných. Zúčastňoval sa na pravidelných stretnutiach so spisovateľmi a mysliteľmi tej doby, kde debatovali o otázkach ľudskej existencie. Tá sa stala hlavnou témou filozofie i literárnej tvorby Marcela, ktorý sa dnes považuje za zakladateľa tzv. kresťanského existencializmu. On sám však toto označenie neskôr odmietal a hovoril skôr o "novosokratizme" a "filozofii dialógu". Filozofia existencializmu sa opiera o filozofiu existencie, čím nadväzuje na niektoré myšlienky F. Nietzscheho a dánskeho mysliteľa S. Kierkegaarda.

Po druhej svetovej vojne boli Marcelove diela a eseje veľmi populárne a prekladané, sám filozof veľa cestoval a prednášal. K jeho známym dielam patria knihy ako Metafyzický denník (1927), Byť a mať (1935), Tajomstvo bytia (1951) alebo Prítomnosť a nesmrteľnosť (1959).

Gabriel Honoré Marcel zomrel v rodnom Paríži 8. októbra 1973 vo veku 83 rokov. "Ak človek nežije podľa svojich myšlienok, skončí premýšľaním ako žije", sú slová francúzskeho predstaviteľa kresťanského existencializmu.