Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 25. november 2024Meniny má Katarína
< sekcia Magazín

Kritické vydanie Célinových antisemitských pamfletov odložili

Ilustračná snímka Foto: TASR/AP

Keď sa na sklonku roka 2017 objavili vo Francúzsku správy o tomto chystanom projekte, vyvolalo to v krajine miestami ostrú a vášnivo vedenú diskusiu.

Paríž 12. januára (TASR) - Renomované francúzske knižné vydavateľstvo Gallimard rezignuje predbežne na kritické nové vydanie antisemitských pamfletov francúzskeho autora Louisa-Ferdinanda Célina, vlastným menom Louisa Ferdinanda Augusta Destoucha (1894-1961).

O rozhodnutí, ktoré si zrejme vynútilo značné pobúrenie vyvolané avízom tohto projektu, informoval vo štvrtok Antoine Gallimard s tým, že termín vydania publikácie ešte ani nestanovili. Zdôraznil pritom vydavateľskú slobodu a citlivé vnímanie danej epochy.

Podľa jeho názoru však Célinove pamflety patria k dejinám najneslávnejšieho francúzskeho antisemitizmu, pričom ich odsúdenie na cenzurovanie by bránilo úplnému objasneniu ich koreňov a ich ideologického dosahu vytvárajúc nezdravú zvedavosť.

Keď sa na sklonku roka 2017 objavili vo Francúzsku správy o tomto chystanom projekte, vyvolalo to v krajine miestami ostrú a vášnivo vedenú diskusiu.

Tri inkriminované texty označil napríklad Serge Klarsfeld známy svojho času aj ako lovec nacistov za nebezpečné, pričom pripomenul, že krajina galského kohúta nie je voči antisemitizmu imúnna. "Antisemitizmus nie je názor, ale zločin," mienil vo vysielaní francúzskej rozhlasovej stanice RTL.

Francúzsky spisovateľ Céline sa preslávil už románovým debutom Cesta do hlbín noci z roku 1932, ktorý je známy okrem iného aj z prekladov do češtiny a slovenčiny a ktorý iba vďaka intrigám nezískal Goncourtovu cenu. Na úspech debutu nadviazal literát aj druhým románom - Smrť na úver (1936).

Muž, ktorý sa práve v súvislosti s predmetnými pamfletmi vo vlasti obával stíhania pre kolaboráciu s nacistami, sa ešte pred skončením druhej svetovej vojny dočasne uchýlil do Nemecka a neskôr do Dánska, aby sa po amnestovaní začiatkom 50. rokov 20. storočia vrátil do Francúzska, kde ho predtým v neprítomnosti odsúdili na stratu polovice majetku a občianskych práv.