Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Krásy Slovenska sa neodchýlili od svojho pôvodného motta ani po roku 2004. Časopis sa snaží o nekomerčné zviditeľňovanie nádherných kútov Slovenska, často nepoznaných.
Autor TASR
Bratislava 18. januára (TASR) - Pred 100 rokmi vznikol časopis Krásy Slovenska. Dodnes najstarší kontinuálne vychádzajúci časopis na Slovensku je venovaný prírodným krásam a kultúrnym zaujímavostiam Slovenska, turistike, cestovnému ruchu, horolezectvu, jaskyniarstvu, ochrane prírody a tradíciám. "Svetlo sveta uzrel v januári roku 1921 vo vtedajšom Liptovskom Svätom Mikuláši a medzi jeho hlavných protagonistov patril Miloš Janoška," priblížil pre TASR Daniel Kollár, editor časopisu a majiteľ vydavateľstva Dajama, ktoré je od roku 2004 nakladateľom časopisu.
Hlavnou hybnou silou pri jeho vzniku bola skupina okolo Miloša Janošku a Pavla Stacha. "Obaja spolu s ďalšími priateľmi intenzívne pociťovali nedostatočnú propagáciu slovenskej turistiky a turistický časopis mal byť podľa nich najlepším prostriedkom k jej ďalšiemu rozvoju," vysvetľuje Kollár a dodáva: "Od slov nebolo ďaleko k činom, zvlášť potom, keď zbierkou pomohli aj americkí Slováci. Celé to zorganizoval Stachov priateľ Matej Sopko, ktorý dokázal zozbierať na tú dobu veľkú finančnú sumu (5000 Kčs)."
Prvé číslo vyšlo v polovici januára 1921. Nepredávalo sa, ale bolo posielané ako ukážka s dôvetkom, že druhé číslo bude posielané už len skutočným predplatiteľom. Úvodné číslo časopisu sa začínalo editoriálom Janošku, ktorý v ňom vytýčil heslo časopisu "Poznajme otčinu!", a jedna z jeho ďalších myšlienok načrtla i hlavný cieľ časopisu platný dodnes: "Ide nám o povznesenie turistiky na Slovensku, ako v kraji v tomto ohľade zanedbanom, ale eminentne turistickom."
Časopis vykonal v 20. storočí veľa osvetovej činnosti. Hoci sa menila jeho štruktúra i rozsah, grafická úprava, počet čísel v jednotlivých ročníkoch, redaktori a vydavatelia, svojím obsahom zostal rovnaký. "V 80. rokoch Krásy Slovenska boli z hľadiska ochrany prírody a pamiatok snáď jediným kritickým médiom v Československu. Popularizovali ochranu prírody, uverejňovali poučné články o jej ochrane, ale aj mnohé návrhy a výzvy, čím prispeli aj k formovaniu environmentálneho a kultúrneho povedomia obyvateľov Slovenska," poznamenal Kollár s tým, že za sto rokov vyšlo viac ako 1000 čísiel časopisu a vystriedali sa pritom dve desiatky šéfredaktorov.
Krásy Slovenska sa neodchýlili od svojho pôvodného motta ani po roku 2004. Časopis sa snaží o nekomerčné zviditeľňovanie nádherných kútov Slovenska, často nepoznaných. Svedčia o tom stále rubriky, ktoré ho charakterizujú desaťročia (Tipy na výlety, Zažité v prírode, Odporúčame navštíviť či Okienko z Tatier), ale napríklad aj veľký seriál o ľudovej kultúre jednotlivých regiónov Slovenska.
Časopis má niekoľko tisíc čitateľov. Mnohí z nich sa každoročne zúčastňujú na tradičných stretnutiach, ktoré sa uskutočňujú od roku 1964, a striedajú sa pritom lokality západného, stredného a východného Slovenska. Kollár podčiarkol, že miesta organizovania zrazov boli a sú na niekoľko rokov dopredu rezervované: "V tomto roku by sa stretnutie malo uskutočniť v Ružomberku a na Malinom Brde, čiže symbolicky v Liptove, tam kde časopis vznikol pred 100 rokmi."
Hlavnou hybnou silou pri jeho vzniku bola skupina okolo Miloša Janošku a Pavla Stacha. "Obaja spolu s ďalšími priateľmi intenzívne pociťovali nedostatočnú propagáciu slovenskej turistiky a turistický časopis mal byť podľa nich najlepším prostriedkom k jej ďalšiemu rozvoju," vysvetľuje Kollár a dodáva: "Od slov nebolo ďaleko k činom, zvlášť potom, keď zbierkou pomohli aj americkí Slováci. Celé to zorganizoval Stachov priateľ Matej Sopko, ktorý dokázal zozbierať na tú dobu veľkú finančnú sumu (5000 Kčs)."
Prvé číslo vyšlo v polovici januára 1921. Nepredávalo sa, ale bolo posielané ako ukážka s dôvetkom, že druhé číslo bude posielané už len skutočným predplatiteľom. Úvodné číslo časopisu sa začínalo editoriálom Janošku, ktorý v ňom vytýčil heslo časopisu "Poznajme otčinu!", a jedna z jeho ďalších myšlienok načrtla i hlavný cieľ časopisu platný dodnes: "Ide nám o povznesenie turistiky na Slovensku, ako v kraji v tomto ohľade zanedbanom, ale eminentne turistickom."
Časopis vykonal v 20. storočí veľa osvetovej činnosti. Hoci sa menila jeho štruktúra i rozsah, grafická úprava, počet čísel v jednotlivých ročníkoch, redaktori a vydavatelia, svojím obsahom zostal rovnaký. "V 80. rokoch Krásy Slovenska boli z hľadiska ochrany prírody a pamiatok snáď jediným kritickým médiom v Československu. Popularizovali ochranu prírody, uverejňovali poučné články o jej ochrane, ale aj mnohé návrhy a výzvy, čím prispeli aj k formovaniu environmentálneho a kultúrneho povedomia obyvateľov Slovenska," poznamenal Kollár s tým, že za sto rokov vyšlo viac ako 1000 čísiel časopisu a vystriedali sa pritom dve desiatky šéfredaktorov.
Krásy Slovenska sa neodchýlili od svojho pôvodného motta ani po roku 2004. Časopis sa snaží o nekomerčné zviditeľňovanie nádherných kútov Slovenska, často nepoznaných. Svedčia o tom stále rubriky, ktoré ho charakterizujú desaťročia (Tipy na výlety, Zažité v prírode, Odporúčame navštíviť či Okienko z Tatier), ale napríklad aj veľký seriál o ľudovej kultúre jednotlivých regiónov Slovenska.
Časopis má niekoľko tisíc čitateľov. Mnohí z nich sa každoročne zúčastňujú na tradičných stretnutiach, ktoré sa uskutočňujú od roku 1964, a striedajú sa pritom lokality západného, stredného a východného Slovenska. Kollár podčiarkol, že miesta organizovania zrazov boli a sú na niekoľko rokov dopredu rezervované: "V tomto roku by sa stretnutie malo uskutočniť v Ružomberku a na Malinom Brde, čiže symbolicky v Liptove, tam kde časopis vznikol pred 100 rokmi."
