Terany/Bratislava 2. apríla (TASR) - Kritikmi aj čitateľmi oceňované prózy Ladislava Balleka Južná pošta (1974), Pomocník (1977) a Agáty (1981) sa stali aj filmovými predlohami. Centrom jeho literárneho sveta bol fiktívny Palánk, mesto na juhu Slovenska. Reálne to boli Šahy, kde spisovateľ vyrastal. Od narodenia Ladislava Balleka, spisovateľa, esejistu, diplomata, ale aj politika, uplynie v piatok 2. apríla 80 rokov.
Ladislav Ballek sa narodil 2. apríla 1941 v obci Terany ležiacej v okrese Krupina. Bol druhým synom finančného a colného úradníka Jozefa Balleka a Jolany Ballekovej. Jeho otec pochádzal z Oravy, matka zo Spiša, ale budúci spisovateľ prežil detstvo a mladosť v Dudinciach a Šahách, na juhu Slovenska. Základné a stredoškolské vzdelanie nadobudol v Šahách. V roku 1957 sa musel vyrovnať so stratou otca, ktorý zomrel vo veku 47 rokov. Po maturite študoval v rokoch 1959 - 1963 slovenčinu, dejepis a výtvarnú výchovu na Pedagogickom inštitúte v Banskej Bystrici.
Po absolvovaní základnej vojenskej služby (1963-1965) učil rok na základnej škole v Habovke. V roku 1966 vymenil učiteľské miesto za redaktorské v Československom rozhlase. V roku 1972 prešiel pracovať do redakcie pôvodnej tvorby vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave.
V roku 1977 sa stal vedúcim literárneho oddelenia na Ministerstve kultúry SR a o tri roky neskôr nastúpil na post námestníka riaditeľa Slovenského literárneho fondu. Vedúcim tajomníkom Zväzu slovenských spisovateľov sa stal v roku 1984 a na tomto mieste pôsobil do roku 1989. Po dlhodobejšom tvorivom štipendiu (1989 - 1991) vyučoval v rokoch 1991 - 1993 na Pedagogickej fakulte v Nitre a od roku 1994 do roku 1997 externe na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave a tiež na Vysokej škole múzických umení (VŠMU).
Na archívnej snímke slovenský spisovateľ, politik a diplomat Ladislav Ballek počas stretnutia v Bratislave 5.apríla 2011, pri príležitosti jeho 70.narodenín. Ballek bol v rokoch rokoch 2001 - 2008 veľvyslancom SR v ČR. Foto: TASR Martin Baumann
Krátko po novembrových udalostiach v roku 1989 vstúpil aj do politiky. V rokoch 1992-1994 bol poslancom najprv Slovenskej národnej rady (SNR) a potom Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) za Stranu demokratickej ľavice (SDĽ). Poslancom parlamentu sa za SDĽ opäť stal v roku 1998, pričom pôsobil ako podpredseda Výboru NR SR pre kultúru a médiá.
Vo februári 1998 neúspešne kandidoval za SDĽ na funkciu prezidenta SR. Poslaneckého mandátu sa vzdal v januári 2001 a vo februári toho istého roku zaujal post veľvyslanca SR v Českej republike (ČR), kde pôsobil do roku 2008.
Knižne debutoval novelou Útek na zelenú lúku (1967), v ktorej zobrazil hľadanie východísk mladého človeka zo zložitých vzťahov medzi ľuďmi. Ballekov debut ocenili Cenou Ivana Kraska (1967) a Cenou vydavateľstva Slovenský spisovateľ (1967). Problematika medziľudských vzťahov rezonovala aj v Ballekovej novele Púť červená ako ľalia (1969) a v románe Biely vrabec (1970).
Vydaním knihy Južná pošta (1974) sa začalo druhé tvorivé obdobie Ladislava Balleka, charakteristické autorovým ukotvením v krajine jeho detstva a mladosti v prostredí malého pohraničného mesta obývaného viacerými národnosťami. Kniha sa stala predlohou rovnomenného filmu z roku 1987, ktorý režíroval Stanislav Párnický.
Fiktívne mestečko Palánk sa stalo centrom aj ďalších dvoch Ballekových románov Pomocník s podtitulom Kniha o Palánku (1977) a Agáty s podtitulom Druhá kniha o Palánku (1981). Román Pomocník, v ktorom dominuje komplikovaný vzťah medzi poctivým mäsiarskym majstrom a jeho pomocníkom odohrávajúci sa krátko po druhej svetovej vojne, sa v roku 1981 dočkal rovnomenného filmového spracovania pod režisérskou taktovkou Zora Záhona.
Rôznorodé a komplikované osudy obyvateľov Palánku z románu Agáty sa do filmovej podoby pokúsil zobraziť režisér Ondrej Šulaj vo filme Agáva (2016).
Do česko-nemeckého pohraničného prostredia zasadil Ballek príbeh románu Lesné divadlo (1987) a zložité obdobie normalizácie zobrazil v románe Čudný spáč (1990). Osud troch bratov, stretávajúcich sa odstupom času v krajine južného Slovenska, je témou poslednej Ballekovej prozaickej knihy Trinásty mesiac (1995). Ako esejista sa knižne prezentoval dielami Letiace roky (1998) a Zlatý stôl (2000).
Spisovateľovi, ktorého prózy preložili do mnohých jazykov, udelili titul Zaslúžilý umelec (1982), Cenu Víta Nejedlého za literárnu tvorbu (1987), alebo Cenu Európskej únie umenia (2002), ktorá sa udeľuje jednotlivcom i organizáciám za umeleckú činnosť a podporu umenia.
V roku 2003 prezident SR Rudolf Schuster udelil Ladislavovi Ballekovi štátne vyznamenanie Pribinov kríž 2. triedy.
Ladislav Ballek, čestný predseda Spoločnosti Ladislava Novomeského, člen klubu Nezávislých spisovateľov a PEN klubu, zomrel 15. apríla 2014 v Bratislave.
