Verejnosť vníma krízu spôsobenú pandémiou nového koronavírusu často viac pocitovo, ako na základe vyhodnotenia faktov. Skutočnosť, že na obchodnej báze nakúpime zdravotnícky tovar z Číny napríklad ľudia často vnímajú ako pomoc tejto krajiny. Na druhej strane, aktivity Európskej únie na pomoc členským štátom často nevidia, aj keď táto pomoc je reálna a pre členské štáty má zásadný význam. "Priaznivé dopady intervencií zo strany EÚ teda ľudia najvýraznejšie pocítia až po najakútnejšej fáze pandémie. Platí ale, že keby sa teraz bleskovo neriešili, hospodárske dopady by potom boli katastrofálne. Obavám sa ešte jednej veci: po kríze by sa bez pomoci EU zásadne zhoršil život miliónov ľudí, až na hranicu biedy," povedal v rozhovore s Pavlom Demešom vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislav Miko.


-Ako hodnotíte výsledky prieskumu verejnej mienky agentúry Focus pre Denník N, v ktorom sa zisťovali názory verejnosti na pomoc Slovensku v boji s koronavírusovou pandémiou? Čo vás najviac prekvapilo?-
Neprekvapuje ma ani výsledok ani rozloženie podľa voličov jednotlivých strán. Napríklad o postojoch ĽS NS k Únii dlhodobo vieme a vieme aj aké informačné zdroje čítajú voliči tejto strany. Neteší ma však, že podobne to vidia aj voliči väčšiny strán súčasnej koalície. Verím, že sa to časom zlepší.

Tieto výsledky opäť potvrdzujú, že pre vnímanie verejnosti je dôležitý pocit, fakty oveľa menej. Rusko Slovensku nepomáha nijako, a predsa si to veľa ľudí myslí, zrejme v dôsledku tradičnej náklonnosti, ktorá je na Slovensku známa dlhodobo. Čína posiela dôležitý tovar na komerčnej báze, ale aj keď ide o hlavne obchod, ľudia vidia že “niečo z Číny dorazilo”, a to je pre nich dôležité. Európa postupne intenzívne zabezpečuje to, na čo má kompetencie, ľudia ale očakávajú, že ich bude (v ich záujme) prekračovať, že nebude dodržiavať právny rámec. Pričom práve to by jej kritici za normálnych okolností veľmi striktne odmietli. Únia naplno rieši dopady krízy, hlavne ekonomické - lenže to nie je bezprostredná obava ľudí vystrašených z choroby. Málo im teraz záleží na tom, že bez pomoci únie by sa do existenčných problémov po pandémii dostali milióny ľudí, a že mnohým z nich práve táto pomoc zabezpečuje práve to živobytie po pandémii, ktoré by inak padlo.

A nedá mi nespomenúť čo som už v jednom rozhovore povedal, že pomoc, alebo opatrenia EÚ sú niekedy neviditeľné aj preto, že o nich málo otvorene komunikujú miestni politici. O opatreniach Európskej únie dobre vedia premiéri, ministri zdravotníctva, ministri financií a ďalší členovia vlád, pretože ich prejednávajú a schvaľujú. A mne je ľúto, že keď potom majú tlačové konferencie doma, tak mnohé z opatrení v národnom kontexte prezentujú, avšak nedodajú, že sú často umožnené Európskou úniou, ktorá k nim otvorila cestu alebo na ne presmeruje peniaze.


-V čom vidíte výrazne nepriaznivé hodnotenie pomoci EÚ?-
Predovšetkým v tom, že väčšinou ľudia myslia na svoje bezprostredné potreby (napr. nevedia zohnať rúška) a majú logicky strach. EÚ v tomto nemá priamu kompetenciu a musí reagovať až v krokoch odsúhlasených členskými štátmi, a napriek enormnému zrýchleniu procedúr to proste chvíľu trvá (zmena/nový predpis zaberie normálne rok aj dva, v kríze to EÚ v niekoľkých prípadoch zvláda aj za dva týždne) proces ale pochopiteľne nikoho nezaujíma. Priaznivé dopady intervencií zo strany EÚ teda ľudia najvýraznejšie pocítia až po najakútnejšej fáze pandémie. Platí ale, že keby sa teraz bleskovo neriešili, hospodárske dopady by potom boli katastrofálne. Obavám sa ešte jednej veci: po kríze by sa bez pomoci EU zásadne zhoršil život miliónov ľudí, až na hranicu biedy. Prišli by o zamestnanie, výrazne by sa zhoršila aj dostupnosť služieb, životná úroveň by citeľne poklesla väčšine populácie. Problém vidím v tom, že európske intervencie zachránia veľa pracovných miest, pomôžu ekonomikám sa spamätať a výrazne zmiernia tieto dopady - lenže v tom je práve zakopaný pes. Ľuďom po kríze aj tak nebude lepšie ako predtým, len sa do normálu vrátia rýchlejšie. Zmiernenie dopadov je ale veľmi ťažké “predať” ak ľudia neokúsili, aké zlé by to bolo bez poskytnutej pomoci. Lebo proti “normálu” v minulosti to bude po určitú dobu pre mnohých predsa len, aj keď v oveľa menšej miere, horšie ako predtým. To nie je jednoduché komunikovať, aj keď zásadný pozitívny dopad opatrení únie je nesporný.


Mali by sme si uvedomiť aj to, že ten výsledok je nastavené zrkadlo a ukazuje nám len to čo by sme už dávno mali vedieť. EÚ je celok tvorený inštitúciami, ale aj členskými štátmi, sme to my všetci. A bohužiaľ, verejnosť stále vidí len tie inštitúcie, stále tu absentuje pocit, že Európa sme aj my a nie len ten vzdialený Brusel, ktorý nevníma bezprostredné obavy a problémy ľudí.

Ak si ľudia myslia, že nám EÚ pomáha málo, tak, keď to preženiem, to znamená, že si myslia, že si pomáhame málo navzájom. A to nám táto kríza ukázala prinajmenšom v úvodných fázach pandémie, nedostatok solidarity medzi členskými štátmi. Za tú sa napríklad šéfka EK v Taliansku ospravedlnila.


-Čo robí Čína dobre, že má také pozitívne hodnotenie?-
Využíva situáciu, kedy je v podstate jediným miestom na svete schopným vo veľkom vyrobiť a dodať každodenný, teraz najviac potrebný zdravotný materiál. A pochopiteľne, aj prezentácia či propaganda ide na plné obrátky, sú to pre ňu zlaté časy - niečo zháňate, nedá sa, a naraz vidíte ako to dovezie čínske lietadlo... To funguje spoľahlivo. Ako príklad uvediem, že EÚ objednala a zaplatila veľkú zásielku zdravotníckeho materiálu. Vzhľadom k dramatickej situácii ju priamo presmerovala do Talianska, kde bola najpotrebnejšia. Lietadlo (čínske) doručilo na komerčnom princípe zásielku do Talianska. Ako myslíte, že túto pomoc vnímajú ľudia? Ako pomoc od EÚ alebo od Číny?


-Uveďťe, príklady doterajších mediálnych a komunikačných nástrojov v čase pandémie používate?-
Čo sa týka Zastúpenia, médiám denne zasielame aktualizované informácie o pomoci, s ktorou EÚ prichádza. Ja sám som absolvoval na túto tému niekoľko rozhovorov a nejaké ma aj čakajú. Veľmi aktívne tieto informácie komunikujeme aj cez sociálne médiá, kde som napríklad zverejnil video a jednoducho vysvetľujem ľuďom čo všetko Únia robí. Našu infografiku zdieľala Polícia SR a MZV samotné pripravilo prehľadnú infografiku o opatreniach EÚ.

Aktívne komunikujeme s našimi partnermi v štátnej správe, obchodnými komorami, ZMOSom, aby boli informovaní.


-Ktoré podľa vás majú výraznejší efekt?-
Osobne si myslím, že najviac funguje jasná komunikácia a hlavne osobná. Sám sa na facebooku zapájam v najrôznejších „bublinách“ do konverzácií a vyvracania mýtov. Na sociálnych médiách máme mnoho ohlasov, a aj keď sú často negatívne, tak dobrá správa je, že ľudia naše posty čítajú a nie sú to len „fanúšikovia EU“. Informácia sa šíri ďalej a to je dôležité, pretože existuje určité povedomie, že naše informácie sú založené na faktoch a nevyrábajú ich nejaké dezinformačné centrá či jednotlivci.

Celkovo je však pre nás, ako inštitúciu najúčinnejší mix komunikačných kanálov. Našou cieľovou skupinou je totiž široká verejnosť, všetci, čo nie je úplne ľahké uchopiť.


-Čo by bolo treba robiť ináč, aby verejnosť náležite oceňovala pomoc EÚ? Uveďte zopár námetov...-
Treba informovať viac a v reálnom čase o tom, čo sa deje. Musíme sprostredkovať verejnosti aj oceňujúce vyjadrenia národných politikov, ktoré zaznievajú na rokovaniach v Bruseli, ale oveľa menej na domácej scéne. Musíme asi aj ukázať, čo by sa stalo bez európskej pomoci a čomu EÚ zabránila. Treba rozšíriť a možno aj zjednodušiť komunikačný prúd k ľuďom. Popravde, nie je to ale úloha len pre EÚ. Povedomie o nás nezávisí len od nás. Ako vraví slogan slovenského MZV, „MY sme EÚ“ a tak by sme mali k šíreniu jasných informácií prispievať oveľa viac aj na národnej úrovni.

Samotné Zastúpenie je predĺženou rukou EK v Bruseli, nepretržite cez nás idú informácie obomi smermi, a to nielen médiám, ale aj všetkým relevantným partnerom. Hlavné komunikačné priority sú samozrejmé určované tým čo sa deje, dojedná a rozhodne v Bruseli, my ich však prispôsobujeme slovenskému prostrediu, snažíme sa reagovať v oblastiach kde je najväčšia potreba. Súčasne pripravujeme niektoré úplne nové komunikačné formáty, v ktorých sa budeme snažiť do komunikácie prizvať práve aj zástupcov domácej politickej a verejnoprávnej scény. Všetko ide teraz primárne cez internet, čo je dané epidemiologickou situáciou a prijatými opatreniami vlády – jedným z našich príspevkov je aj to, že ich striktne dodržiavame a vedieme k tomu aj ostatných.