Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Novinár má byť zodpovedný, zodpovedať pravde a materiál, ktorý spracováva, musí byť pravdivý, uviedol Švihran.
Autor TASR
Bratislava 16. decembra (TASR) – V päťdesiatych rokoch sme museli všelijako bicyklovať, aby sme unikli paragrafom a najmä strážcom – cenzorom v médiách, takže sme si museli dávať pozor. Povedal pre TASR pri príležitosti svojich 90. narodenín jeden z najvýznamnejších slovenských autorov literatúry faktu a pravdepodobne najstarší píšuci novinár Ladislav Švihran.
Švihran oslávil okrúhle výročie v stredu 15. decembra. Podľa jeho slov v súčasnej dobe si eventuálne môže písať ktokoľvek čo chce. "To však tiež nie je presné vyjadrenie, pretože novinár nemôže čokoľvek písať, napríklad s ohľadom na morálku a s ohľadom na fakty, ktoré si nemôže vymýšľať. Ak si vymýšľa, tak to je zlé pre novinára," vyslovil svoj názor Švihran.
Ako sa zdôveril, sám je prekvapený zo svojho veku. "Asi pred mesiacom som písal jeden článok, ale to bol už asi posledný. To som písal do jedného detského časopisu. Už mám 90 rokov a hlava už nefunguje predsa tak ako by mala. Napísal som približne 20 kníh, všetko literatúru faktu a dalo to veľa roboty," povedal ďalej.
Švihran si myslí, že dnes je v médiách príliš veľký pohon za senzáciami. "Neviem či ešte literatúra je teraz v popredí, ale skôr noviny a sú tu strašne silní konkurenti, sú tu televízie, rozhlasy. Novinár má byť zodpovedný, zodpovedať pravde a materiál, ktorý spracováva, musí byť pravdivý. A dnes je pohon za senzáciami. Práve tie by sa mali trochu oklieštiť, ten pohon za nimi a mal by sa brať predovšetkým do úvahy fakt," dodal pre TASR.
Už desiatky rokov patrí Ladislav Švihran k najvýznamnejším slovenským autorom literatúry faktu. Knižne debutoval pred viac ako 50 rokmi publikáciou Kulturizmus ducha. Odvtedy vydal viac ako 20 kníh literatúry faktu, spolupracoval s rozhlasom či s rôznymi periodikami.
Pred niekoľkými dňami ukončil spoluprácu s týždenníkom PLUS 7 DNÍ, kde bol jeden z najvýraznejších prispievateľov. Prispieval najmä do rubriky História, najčastejšie o druhej svetovej vojne, nacistickom Nemecku aj Sovietskom zväze a pri príležitosti ukončenia spolupráce poskytol týždenníku rozsiahly rozhovor.
Súčasťou tvorby Ladislava Švihrana sú aj poviedky, spolupracoval tiež s rozhlasom, napríklad Rádio Devín odvysielalo jeho seriál zamyslení a glos s názvom Omyly histórie, história omylov.
Za jeho dlhoročnú tvorbu ho ocenili Cenou VÚB za literatúru faktu pre deti a mládež (1999), Cenou Vojtecha Zamarovského (2001), alebo Cenou E. E. Kischa (2005).
Švihran oslávil okrúhle výročie v stredu 15. decembra. Podľa jeho slov v súčasnej dobe si eventuálne môže písať ktokoľvek čo chce. "To však tiež nie je presné vyjadrenie, pretože novinár nemôže čokoľvek písať, napríklad s ohľadom na morálku a s ohľadom na fakty, ktoré si nemôže vymýšľať. Ak si vymýšľa, tak to je zlé pre novinára," vyslovil svoj názor Švihran.
Ako sa zdôveril, sám je prekvapený zo svojho veku. "Asi pred mesiacom som písal jeden článok, ale to bol už asi posledný. To som písal do jedného detského časopisu. Už mám 90 rokov a hlava už nefunguje predsa tak ako by mala. Napísal som približne 20 kníh, všetko literatúru faktu a dalo to veľa roboty," povedal ďalej.
Švihran si myslí, že dnes je v médiách príliš veľký pohon za senzáciami. "Neviem či ešte literatúra je teraz v popredí, ale skôr noviny a sú tu strašne silní konkurenti, sú tu televízie, rozhlasy. Novinár má byť zodpovedný, zodpovedať pravde a materiál, ktorý spracováva, musí byť pravdivý. A dnes je pohon za senzáciami. Práve tie by sa mali trochu oklieštiť, ten pohon za nimi a mal by sa brať predovšetkým do úvahy fakt," dodal pre TASR.
Už desiatky rokov patrí Ladislav Švihran k najvýznamnejším slovenským autorom literatúry faktu. Knižne debutoval pred viac ako 50 rokmi publikáciou Kulturizmus ducha. Odvtedy vydal viac ako 20 kníh literatúry faktu, spolupracoval s rozhlasom či s rôznymi periodikami.
Pred niekoľkými dňami ukončil spoluprácu s týždenníkom PLUS 7 DNÍ, kde bol jeden z najvýraznejších prispievateľov. Prispieval najmä do rubriky História, najčastejšie o druhej svetovej vojne, nacistickom Nemecku aj Sovietskom zväze a pri príležitosti ukončenia spolupráce poskytol týždenníku rozsiahly rozhovor.
Súčasťou tvorby Ladislava Švihrana sú aj poviedky, spolupracoval tiež s rozhlasom, napríklad Rádio Devín odvysielalo jeho seriál zamyslení a glos s názvom Omyly histórie, história omylov.
Za jeho dlhoročnú tvorbu ho ocenili Cenou VÚB za literatúru faktu pre deti a mládež (1999), Cenou Vojtecha Zamarovského (2001), alebo Cenou E. E. Kischa (2005).
