Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Severný pól je najsevernejšie miesto na zemeguli. Tvorí ho iba ľad, priamo pod ním sa nenachádza žiadna pevnina. Možno ho preto dosiahnuť aj loďou - ľadoborcom, ktorá dokáže rozbiť ľadový pancier.
Autor TASR
Murmansk/Bratislava 17. augusta (TASR) - Sovietsky atómový ľadoborec Arktika dosiahol pred 40 rokmi 17. augusta 1977 ako prvá loď severný pól.
Severný pól je najsevernejšie miesto na zemeguli. Tvorí ho iba ľad, priamo pod ním sa nenachádza žiadna pevnina. Možno ho preto dosiahnuť aj loďou - ľadoborcom, ktorá dokáže rozbiť ľadový pancier.
Ruská federácia (bývalý Zväz sovietskych socialistických republík - ZSSR) je jedinou krajinou na svete, ktorá disponuje flotilou jadrových ľadoborcov. Celé jej severné pobrežie totiž obmýva Severný ľadový oceán a obrovské výkonné ľadoborce väčšiu časť roka razia cestu pre konvoje obchodných a zásobovacích lodí plaviacich sa do odľahlých území obrovskej krajiny.
Sovietsky ľadoborec Arktika bol navrhnutý na základe skúseností s prvým jadrovým sovietskym ľadoborcom menom Lenin z roku 1957. Arktiku s dvoma jadrovými reaktormi s výkonom 171 MW, ktoré vyrábali paru pre pohon turbín s lodnými skrutkami s celkovým výkonom 52.800 kW, postavili v lodeniciach vo vtedajšom Leningrade (dnes Petrohrad). Do prevádzky bola loď odovzdaná v roku 1975. Na svoju cestu na severný pól sa Arktika vydala 9. augusta 1977 z prístavu v Murmansku. Na expedícii sa zúčastnila aj skupina vedcov. Ľadoborec prekročil 85. stupeň severnej zemepisnej šírky 15. augusta toho roku. Razil si cestu trojmetrovým ľadovým pancierom tak úspešne, že kapitán mohol svoju družinu pohostiť šampanským a kaviárom už o dva dni. Malá slávnosť sa nezaobišla bez vztýčenia sovietskej vlajky. Do mora bola vhodená kovová plaketa so štátnym znakom Sovietskeho zväzu. Dosadla na dno v hĺbke 4000 metrov. V októbri 1977 dostala posádka ľadoborca (okolo 200 ľudí) štátne vyznamenania.
Po 33 rokoch služby v októbri 2008 bol ľadoborec Arktika vyradený zo služby. V doku v Murmansku sa stal predmetom výskumov o predĺžení životnosti jadrových ľadoborcov.
Severný pól je najsevernejšie miesto na zemeguli. Tvorí ho iba ľad, priamo pod ním sa nenachádza žiadna pevnina. Možno ho preto dosiahnuť aj loďou - ľadoborcom, ktorá dokáže rozbiť ľadový pancier.
Ruská federácia (bývalý Zväz sovietskych socialistických republík - ZSSR) je jedinou krajinou na svete, ktorá disponuje flotilou jadrových ľadoborcov. Celé jej severné pobrežie totiž obmýva Severný ľadový oceán a obrovské výkonné ľadoborce väčšiu časť roka razia cestu pre konvoje obchodných a zásobovacích lodí plaviacich sa do odľahlých území obrovskej krajiny.
Sovietsky ľadoborec Arktika bol navrhnutý na základe skúseností s prvým jadrovým sovietskym ľadoborcom menom Lenin z roku 1957. Arktiku s dvoma jadrovými reaktormi s výkonom 171 MW, ktoré vyrábali paru pre pohon turbín s lodnými skrutkami s celkovým výkonom 52.800 kW, postavili v lodeniciach vo vtedajšom Leningrade (dnes Petrohrad). Do prevádzky bola loď odovzdaná v roku 1975. Na svoju cestu na severný pól sa Arktika vydala 9. augusta 1977 z prístavu v Murmansku. Na expedícii sa zúčastnila aj skupina vedcov. Ľadoborec prekročil 85. stupeň severnej zemepisnej šírky 15. augusta toho roku. Razil si cestu trojmetrovým ľadovým pancierom tak úspešne, že kapitán mohol svoju družinu pohostiť šampanským a kaviárom už o dva dni. Malá slávnosť sa nezaobišla bez vztýčenia sovietskej vlajky. Do mora bola vhodená kovová plaketa so štátnym znakom Sovietskeho zväzu. Dosadla na dno v hĺbke 4000 metrov. V októbri 1977 dostala posádka ľadoborca (okolo 200 ľudí) štátne vyznamenania.
Po 33 rokoch služby v októbri 2008 bol ľadoborec Arktika vyradený zo služby. V doku v Murmansku sa stal predmetom výskumov o predĺžení životnosti jadrových ľadoborcov.
