Popowo/Bratislava 29. septembra (TASR) - Patril k spoluzakladateľom nezávislej odborárskej organizácie Solidarita, ktorá výrazne prispela k pádu komunizmu v Poľsku. V roku 1990 sa stal prvým poľským postkomunistickým prezidentom. Lech Walesa, laureát Nobelovej ceny za mier sa v piatok 29. septembra dožíva 80 rokov.

Narodil sa 29. septembra 1943 v poľskej dedinke Popowo. V roku 1967 nastúpil ako elektrikár v gdanských lodeniciach, kde sa začal písať jeho príbeh odborárskeho aktivistu kriticky vystupujúceho proti komunistickému režimu v Poľsku. V roku 1978 vstúpil do zakázaných Slobodných odborov a o dva roky neskôr viedol štrajk gdanských robotníkov, ktorý prerástol v celoštátny prejav odporu proti režimu. Protesty vyústili do dohody s vládou a k vzniku nezávislého odborového hnutia Solidarita.

Podľa Juraja Marušiaka, riaditeľa Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied (SAV), bolo Poľsko ako súčasť sovietskeho bloku výnimočné práve prítomnosťou permanentného konfliktu medzi komunistickou reprezentáciou a robotníctvom. "Tento konflikt sa stal viditeľným od roku 1956. Vyplýval zo silných tradícií poľského hnutia za nezávislosť, ktorého súčasťou bolo aj poľské robotníctvo. Toto hnutie považovalo Rusko, resp. neskôr Sovietsky zväz, za nepriateľa poľskej nezávislosti," uviedol pre TASR Marušiak.

Solidarita sa stala najsilnejšou zložkou protestného hnutia v rokoch 1980 - 1981 a Wałęsa bol jeho symbolom. "Dôležitým momentom bolo však ešte pred založením Solidarity vznik Výboru na obranu robotníkov (KOR) v roku 1976, čo bol začiatok procesu zbližovania medzi nespokojnou časťou poľskej inteligencie a robotníctvom. Práve táto spolupráca sa pričinila o vznik Solidarity a konsolidáciu poľskej opozície proti komunistickému režimu," pripomenul Marušiak.

V januári 1981 prijal Walesu pápež Ján Pavol II. vo Vatikáne a zúčastnil sa aj na rokovaní Medzinárodnej odborovej organizácie (International Labour Organisation). V septembri 1981 ho na prvom kongrese Solidarity zvolili na jej čelo.

Obdobie relatívneho pokoja skončilo v decembri 1981, keď poľský prezident Wojciech Jaruzelski vyhlásil výnimočný stav, zakázal Solidaritu, uväznil jej vedúcich činiteľov, medzi nimi aj Walesu. Po prepustení z väzenia Walesa opäť pracoval v lodeniciach a naďalej sa angažoval v ilegálnej Solidarite.

V októbri 1983 udelili Walesovi Nobelovu cenu za mier. Tú si v Osle osobne neprevzal, lebo sa obával, že by mu komunistický režim neumožnil návrat do Poľska. Cenu prevzala v zastúpení jeho manželka Danuta.

Zhoršovanie poľskej ekonomiky vyústili opäť do protestov, ktoré v roku 1989 priniesli rokovania vlády a Solidarity, na základe ktorých bola okrem iného zlegalizovaná činnosť Solidarity a otvorená cesta k demokracii v Poľsku. Walesa sa napokon v roku 1990 stal sa prvým postkomunistickým prezidentom Poľska.

Kandidoval aj v prezidentských voľbách v rokoch 1995 a 2000, ale neúspešne. V roku 2006 vystúpil zo Solidarity, pretože usúdil, že odbory príliš podporujú politickú stranu Právo a Spravodlivosť (PiS). V marci 2013 vyvolali v časti poľskej verejnosti rozhorčené reakcie jeho vyhlásenia, že homosexuáli by nemali zastávať vysoké funkcie v politike.

Okrem Nobelovej ceny mieru je Walesa nositeľom Ceny ľudských práv Európskej rady za rok 1989, Ceny Nechať žiť (Švédsko 1981), Medaily slobody (USA 1981) či Ceny slobody (Švédsko 1982). Je autorom knihy Cesta k pravde (2011) a režisér Andrzej Wajda nakrútil v oku 2013 životopisnú drámu Walesa, človek z nádeje.

Ťažký bol pre Walesu začiatok roka 2017, keď 13. januára pochoval svojho syna Przemyslawa Walesu (43). Ešte v ten istý mesiac čelil obvineniu, že bol spolupracovníkom poľskej tajnej služby. Ústav národnej pamäti (IPN) predstavil analýzu grafológov, podľa ktorých sa dokumenty podpísané spolupracovníkom s krycím menom Bolek zhodujú s písmom Walesu.

Foto: TASR/AP

V júni 2017 sa pripojil k osobnostiam, ktoré v liste adresovanom Európskej komisii žiadali, aby chránila právny štát v Poľsku. Ako laureát Nobelovej ceny za mier navrhol na toto prestížne ocenenie ukrajinského filmára Oleha Sencova väzneného v Rusku.

Riaditeľ Ústavu politických vied SAV Juraj Marušiak by v súvislosti s Walesom vyzdvihol to, že napriek svojmu impulzívnemu vystupovaniu mal kritický postoj k politickému radikalizmu. Postavil sa proti radikálnemu antikomunizmu i proti nacionalistickej pravici. "Na druhej strane, sa ako prezident usiloval o vytvorenie silného prezidentského úradu, čo by v podmienkach postkomunistickej transformácie mohlo posilniť autoritatívne tendencie. Veľakrát vystupoval na domácej a medzinárodnej scéne ako 'slon v porceláne', neraz vystupoval nepremyslene, čo vyvolávalo nespokojnosť verejnosti. To bol dôvod, prečo v roku 1995 prezidentské voľby prehral a už sa nedokázal do politiky vrátiť," uviedol Marušiak.

Walesu je podľa Marušiaka ťažko politicky zaškatuľkovať. V 80. rokoch minulého storočia ho bolo možné označiť za kresťanského socialistu. Neskôr mal bližšie ku konzervatívcom. Jeho vzorom bol Józef Piłsudski zakladateľ poľského štátu v roku 1918. Po roku 2005 má Walesa zasa bližšie ku konzervatívno-liberálnej Občianskej platforme.

"V zahraničí je nepochybne populárnejší ako v Poľsku. Keď sa v roku 2000 pokúsil znova kandidovať v prezidentských voľbách, získal 1,01 percenta hlasov. Priťažujú mu obvinenia zo spolupráce s komunistickou štátnou bezpečnosťou. V liberálnom prostredí ho kritizujú za niektoré homofóbne výroky. Konzervatívci okolo PiS by zasa najradšej jeho zásluhy o pád komunistického režimu vymazali," dodal pre TASR Marušiak.