Do konca 60. rokov sa Jiřina Bohdalová stala jednou z najobľúbenejších a najobsadzovanejších českých herečiek.
Autor TASR
Praha/Bratislava 3. mája (TASR) – Filmové postavy z klenotov českej komédie, množstvo tragických či dramatických úloh na filmovom plátne i na divadelnom javisku, k tomu účinkovanie v televíznych zábavných reláciách a v neposlednom rade tiež rozprávky pre najmenších – to všetko vystihuje legendárnu českú herečku Jiřinu Bohdalovú. V pondelok 3. mája oslávi svoje 90. narodeniny. Napriek veku je stále aktívna a hoci je hereckou hviezdou prvej veľkosti, pre svoje publikum ostáva bezprostrednou a milou "Bohdalkou".
Jiřina Bohdalová sa narodila 3. mája 1931 v Prahe. Jej otec František Bohdal bol truhlár a matka Marie Bohdalová pracovala ako slúžka, no zároveň bolo jej vášňou ochotnícke divadlo. K herectvu odmalička viedla aj svoju dcéru.
Po maturite v roku 1949 pracovala Jiřina Bohdalová prechodne ako učiteľka v Ostrave. Tu sa zoznámila so svojím neskorším manželom, s ktorým mala dcéru Simonu Stašovú (nar. 1955). To bol dôvod, pre ktorý musela prerušiť štúdium herectva. Navyše v roku 1954 jej otca zatkla Štátna bezpečnosť (ŠtB) a súd mu vymeral 15-ročný trest. Vo väzení strávil nakoniec šesť rokov. Začínajúca herečka sa musela starať o matku, sestru i dcéru, navyše aj ju ŠtB vypočúvala a prenasledovala.
Napriek prekážkam v roku 1957 ukončila štúdium Divadelnej fakulty Akademie múzických umění. Jan Werich ju angažoval vo svojom Divadle ABC, herečka to však pripisuje skutočnosti, že sa dozvedel o jej problémoch so štátnou mocou. "Myslím si, že mi najprv ponúkol angažmán, aby urobil dobrý skutok. A až neskôr, keď sa o mne prekrásne vyjadroval, zrejme pochopil, že spojil oboje – pomoc mne i môjmu talentu," povedala Bohdalová v rozhovore pre Český rozhlas. Od roku 1967 sa jej domovskou scénou stalo pražské Divadlo na Vinohradech.
Pred kamerou sa Jiřina Bohdalová maminou zásluhou prvý raz ocitla v roku 1937 v nedokončenom detskom filme Pižla a Žižla na cestách – zachovali sa z neho len nezostrihané nemé torzá. Na plátne sa objavovala aj v ďalších rokoch, napríklad v komédii Zlaté dno (Vladimír Slavínský, 1942), v ktorej hral hlavnú rolu Vlasta Burian. Prvé väčšie herecké príležitosti sa začali objavovať až v 50. rokoch.
Svoj komediálny talent mohla predviesť v komédii Florenc 13:30, ktorú v roku 1957 nakrútil Josef Mach. Len počas roku 1961 hrala napríklad v jedenástich snímkach. Až v roku 1963 však získala hlavnú rolu – vo dvojici s Jiřím Sovákom – v známej komédii Martina Friča Král Králů. Frič jej o rok neskôr ponúkol titulnú rolu aj v dráme Hvězda zvaná Pelyněk. Opäť komediálnu postavu ostýchavej mladej dámy si zahrala vo filme Jiřího Krejčíka Čintamani a podvodník nakrútenom podľa poviedok Karla Čapka.
V roku 1965 dal priestor Jiřině Bohdalovej ako komediálnej herečke režisér Zdeněk Podskalský v známej satire Bílá paní. Nasledovali veselohry Dáma na Kolejích (Ladislav Rychman, 1966) a Ženu ani květinou neuhodíš (Zdeněk Podskalský, 1966). Opäť s Jiřím Sovákom si zahrala aj vo Fričovej krimikomédii Prísně tajné premiéry (1967).
Do konca 60. rokov sa Jiřina Bohdalová stala jednou z najobľúbenejších a najobsadzovanejších českých herečiek. A práve v tomto čase ju Zdeněk Podskalský obsadil do jednej z najúspešnejších českých komédií všetkých čias. V jeho legendárnych Světákoch si zahrala spolu s Jiřinou Jiráskovou a Ivou Janžurovou trojicu žien zvádzajúcich "fasádnikov" v podaní Jana Libíčka, Vlastimila Brodského a Jiřího Sováka. "To sa skutočne podarilo po všetkých stránkach. Obrovsky sme sa bavili a je to vidieť. Ale nebavili sme sa medzi sebou, bavili sme sa tým, čo tam ešte pridať v rámci svojej figúry," spomína na film herečka.
Mimoriadne úspešný bol pre Bohdalovú aj rok 1970: Zaskvela sa v komédii Oldřicha Lipského "Čtyři vraždy stačí, drahoušku". Podobenstvom vzťahu muža a ženy bola snímka Ester Krumbachovej Vražda Ing. Čerta. A so svojím vtedajším manželom Radkom Brzobohatým predviedla ozajstný herecký koncert v politickej dráme Ucho, ktorú nakrútil Karel Kachyňa a ktorá na prahu normalizačnej éry okamžite putovala do trezoru. V televíznom filme Františka Filipa Kat nepočká tiež presvedčivo stvárnila tragický osud herečky Anny Letenskej, ktorú počas 2. svetovej vojny zatklo gestapo.
Čoraz častejšie sa Jiřina Bohdalová objavovala v televíznych filmoch i seriáloch (v roku 1975 to bol napríklad seriál Chalupári), spoločne s Vladimírom Dvořákom sa pravidelne prihovárala divákom ako konferenciérka zábavnej relácie Televarieté. Nezabudnuteľné sú jej "manželské" scénky s Vladimírom Menšíkom. Popri televíznej zábave sa jej parketou stali aj večerníčky, v ktorých prepožičala hlas celej plejáde postavičiek – aj keď sa neskôr herečka posťažovala, že dabovanie "panrdláčikov" jej zničilo hlasivky.
Úlohu mentálne zaostalej ženy v dráme Fany (Karel Kachyňa, 1995) považuje Bohdalová za jednu z najnáročnejších, už aj preto, že musela dávať pozor, aby nevyznela ako karikatúra. Vo filme Vrásky z lásky, ktorý v roku 2012 nakrútil Jiří Strach, sa Bohdalová opäť stretla s bývalým mužom Radkom Brzobohatým. Zahrala si titulnú postavu v detektívnom seriáli Ach, ty vraždy! (2010-2012). V roku 2021 ju môžu diváci uvidieť v snímke Ireny Pavláskovej Vánoční příběh.
Nápad svojej dcéry Simony Stašovej venovať sa herectvu, spočiatku Bohdalová považovala za "nedostatok fantázie". Herečka Jiřina Jirásková však Simonu Stašovú vyskúšala a povzbudila – a aby Bohdalovú podpichla, oznámila jej, že "'obgeneráciu' sa rodia talentovaní ľudia". O hereckom umení svojej dcéry sa však Jiřina Bohdalová vyjadruje jednoznačne: "Je naozaj dobrá herečka."
Dôležitými ľuďmi jej života ostávajú rodičia. "Mala som vynikajúcich rodičov, na ktorých spomínam dodnes, vraciam sa k nim. Keď mám nejakú bolesť, tak im to poviem a verím, že nado mnou držia ruku a síce mi nemôžu odpovedať, ale viem, že ma počuli," zdôverila sa jubilantka Jiřina Bohdalová.
Jiřina Bohdalová sa narodila 3. mája 1931 v Prahe. Jej otec František Bohdal bol truhlár a matka Marie Bohdalová pracovala ako slúžka, no zároveň bolo jej vášňou ochotnícke divadlo. K herectvu odmalička viedla aj svoju dcéru.
Po maturite v roku 1949 pracovala Jiřina Bohdalová prechodne ako učiteľka v Ostrave. Tu sa zoznámila so svojím neskorším manželom, s ktorým mala dcéru Simonu Stašovú (nar. 1955). To bol dôvod, pre ktorý musela prerušiť štúdium herectva. Navyše v roku 1954 jej otca zatkla Štátna bezpečnosť (ŠtB) a súd mu vymeral 15-ročný trest. Vo väzení strávil nakoniec šesť rokov. Začínajúca herečka sa musela starať o matku, sestru i dcéru, navyše aj ju ŠtB vypočúvala a prenasledovala.
Napriek prekážkam v roku 1957 ukončila štúdium Divadelnej fakulty Akademie múzických umění. Jan Werich ju angažoval vo svojom Divadle ABC, herečka to však pripisuje skutočnosti, že sa dozvedel o jej problémoch so štátnou mocou. "Myslím si, že mi najprv ponúkol angažmán, aby urobil dobrý skutok. A až neskôr, keď sa o mne prekrásne vyjadroval, zrejme pochopil, že spojil oboje – pomoc mne i môjmu talentu," povedala Bohdalová v rozhovore pre Český rozhlas. Od roku 1967 sa jej domovskou scénou stalo pražské Divadlo na Vinohradech.
Pred kamerou sa Jiřina Bohdalová maminou zásluhou prvý raz ocitla v roku 1937 v nedokončenom detskom filme Pižla a Žižla na cestách – zachovali sa z neho len nezostrihané nemé torzá. Na plátne sa objavovala aj v ďalších rokoch, napríklad v komédii Zlaté dno (Vladimír Slavínský, 1942), v ktorej hral hlavnú rolu Vlasta Burian. Prvé väčšie herecké príležitosti sa začali objavovať až v 50. rokoch.
Svoj komediálny talent mohla predviesť v komédii Florenc 13:30, ktorú v roku 1957 nakrútil Josef Mach. Len počas roku 1961 hrala napríklad v jedenástich snímkach. Až v roku 1963 však získala hlavnú rolu – vo dvojici s Jiřím Sovákom – v známej komédii Martina Friča Král Králů. Frič jej o rok neskôr ponúkol titulnú rolu aj v dráme Hvězda zvaná Pelyněk. Opäť komediálnu postavu ostýchavej mladej dámy si zahrala vo filme Jiřího Krejčíka Čintamani a podvodník nakrútenom podľa poviedok Karla Čapka.
V roku 1965 dal priestor Jiřině Bohdalovej ako komediálnej herečke režisér Zdeněk Podskalský v známej satire Bílá paní. Nasledovali veselohry Dáma na Kolejích (Ladislav Rychman, 1966) a Ženu ani květinou neuhodíš (Zdeněk Podskalský, 1966). Opäť s Jiřím Sovákom si zahrala aj vo Fričovej krimikomédii Prísně tajné premiéry (1967).
Do konca 60. rokov sa Jiřina Bohdalová stala jednou z najobľúbenejších a najobsadzovanejších českých herečiek. A práve v tomto čase ju Zdeněk Podskalský obsadil do jednej z najúspešnejších českých komédií všetkých čias. V jeho legendárnych Světákoch si zahrala spolu s Jiřinou Jiráskovou a Ivou Janžurovou trojicu žien zvádzajúcich "fasádnikov" v podaní Jana Libíčka, Vlastimila Brodského a Jiřího Sováka. "To sa skutočne podarilo po všetkých stránkach. Obrovsky sme sa bavili a je to vidieť. Ale nebavili sme sa medzi sebou, bavili sme sa tým, čo tam ešte pridať v rámci svojej figúry," spomína na film herečka.
Mimoriadne úspešný bol pre Bohdalovú aj rok 1970: Zaskvela sa v komédii Oldřicha Lipského "Čtyři vraždy stačí, drahoušku". Podobenstvom vzťahu muža a ženy bola snímka Ester Krumbachovej Vražda Ing. Čerta. A so svojím vtedajším manželom Radkom Brzobohatým predviedla ozajstný herecký koncert v politickej dráme Ucho, ktorú nakrútil Karel Kachyňa a ktorá na prahu normalizačnej éry okamžite putovala do trezoru. V televíznom filme Františka Filipa Kat nepočká tiež presvedčivo stvárnila tragický osud herečky Anny Letenskej, ktorú počas 2. svetovej vojny zatklo gestapo.
Čoraz častejšie sa Jiřina Bohdalová objavovala v televíznych filmoch i seriáloch (v roku 1975 to bol napríklad seriál Chalupári), spoločne s Vladimírom Dvořákom sa pravidelne prihovárala divákom ako konferenciérka zábavnej relácie Televarieté. Nezabudnuteľné sú jej "manželské" scénky s Vladimírom Menšíkom. Popri televíznej zábave sa jej parketou stali aj večerníčky, v ktorých prepožičala hlas celej plejáde postavičiek – aj keď sa neskôr herečka posťažovala, že dabovanie "panrdláčikov" jej zničilo hlasivky.
Úlohu mentálne zaostalej ženy v dráme Fany (Karel Kachyňa, 1995) považuje Bohdalová za jednu z najnáročnejších, už aj preto, že musela dávať pozor, aby nevyznela ako karikatúra. Vo filme Vrásky z lásky, ktorý v roku 2012 nakrútil Jiří Strach, sa Bohdalová opäť stretla s bývalým mužom Radkom Brzobohatým. Zahrala si titulnú postavu v detektívnom seriáli Ach, ty vraždy! (2010-2012). V roku 2021 ju môžu diváci uvidieť v snímke Ireny Pavláskovej Vánoční příběh.
Nápad svojej dcéry Simony Stašovej venovať sa herectvu, spočiatku Bohdalová považovala za "nedostatok fantázie". Herečka Jiřina Jirásková však Simonu Stašovú vyskúšala a povzbudila – a aby Bohdalovú podpichla, oznámila jej, že "'obgeneráciu' sa rodia talentovaní ľudia". O hereckom umení svojej dcéry sa však Jiřina Bohdalová vyjadruje jednoznačne: "Je naozaj dobrá herečka."
Dôležitými ľuďmi jej života ostávajú rodičia. "Mala som vynikajúcich rodičov, na ktorých spomínam dodnes, vraciam sa k nim. Keď mám nejakú bolesť, tak im to poviem a verím, že nado mnou držia ruku a síce mi nemôžu odpovedať, ale viem, že ma počuli," zdôverila sa jubilantka Jiřina Bohdalová.