Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Napriek horolezeckým prvenstvám sa nevedel dostať do himalájskej výpravy. Predstaviteľom vtedajšieho totalitného režimu v Československu vadilo Pochylého nekonformné správanie.
Autor TASR
Galanta/Bratislava 25. septembra (TASR) - Horolezec Pavel Pochylý sa riadil krédom, že nemožné je len jednou z možností. Jeho život sa však neniesol len v znamení unikátnych tatranských výstupov, ale časť života strávil aj vo väzení. Ako prvý slovenský horolezec prešiel v zime sólovo celý tatranský hrebeň a v Alpách zvládol zimný prvovýstup ideálnou direttissimou severnej steny Eigeru. Tam kde lámal horolezecké rekordy, vo Vysokých Tatrách, aj zahynul spolu so svojim bratom Ondrejom Pochylým. Nebyť tejto tragickej udalosti, mal by Pavel Pochylý, priekopník extrémneho lezenia, v piatok 25. septembra 75 rokov.
V roku 2001 Pavla Pochylého vyhlásili počas osláv 80. výročia založenia Slovenského horolezeckého spolku JAMES za slovenského horolezca 20. storočia.
"Pochylého meno je zapísané azda v každej tatranskej stene," vyhlásil vtedy generálny sekretár spolku JAMES Ivan Koller o víťazovi ankety.
Pavel Pochylý sa narodil 25. septembra 1945 v Galante. Spolu s bratom Ondrejom, tiež horolezcom, vyrastali v Bratislave a prázdniny strávili v Petrovej Vsi, odkiaľ pochádzal ich otec.
Začiatkom 60. rokov minulého storočia sa Pavel Pochylý začal objavovať vo Vysokých Tatrách, kde aj vtedy oveľa skúsenejších horolezcov ohuroval svojim lezeckým talentom. Pre nezriedkavé porušovanie pravidiel, do stien nastupoval neskoro, alebo sa pri výstupoch nevyhýbal zlému počasiu, si vybudoval rešpekt, ale získal aj povesť sólistu a kontroverzného človeka.
Stal sa však priekopníkom extrémneho lezenia vo Vysokých Tatrách. V roku 1979 absolvoval sólovo, v zime, bez akejkoľvek podpory, celý hrebeň Vysokých Tatier. Dovtedy unikátny prechod začal 23. februára a skončil 10. marca. Kompletný tatranský hrebeň prešiel od západu na východ.
Celkovo v Tatrách uskutočnil takmer 500 výstupov, mnohé v zimnom období. Medzi legendárny patrí napríklad prvovýstup ideálnou superdiretissimou na Malý Kežmarský štít vo februári 1967.
Do histórie horolezectva sa zapísal aj v roku 1983, keď v zimnom období a sólovo zdolal alpský šláger - ideálnu direttissimu v severnej stene Eigeru vo švajčiarskych Alpách. Počas výstupu riskoval vlastný život, keď bez lana až na 19. pokus preliezol veľmi obtiažny previs Rote-fall.
Napriek horolezeckým prvenstvám sa nevedel dostať do himalájskej výpravy. Predstaviteľom vtedajšieho totalitného režimu v Československu vadilo Pochylého nekonformné správanie. Ako vojak základnej vojenskej služby odmietol podpísať vojenskú prísahu, za čo sa ocitol na 16 mesiacov vo väzení v Sabinove. Už ako známy horolezec si v Ostrave odpykal aj 6-ročný trest za nedovolené podnikanie.
Až potom ako sa za neho zaručil horolezec Ivan Fiala, sa Pochylý dostal medzi členov expedície Sagarmatha 1984. Už v Káthmandu však ohlásil vlastný program a v podstate sa oddelil od zvyšku expedície. Pokúsil sa vyliezť sólovo na Mount Everest Boningtonovou cestou, čo sa mu však nepodarilo.
S expedíciou sa ani nevrátil do Československa a v roku 1985 ho odsúdili v jeho neprítomnosti na 11 rokov väzenia za ekonomické podvody a nedovolené opustenie republiky.
Napokon sa tajne vrátil a istý čas sa skrýval v Tatrách, ale začiatkom apríla 1985 ho príslušníci Verejnej bezpečnosti (VB) zaistili a previezli do väznice v Leopoldove, kde ho zastihli novembrové udalosti z roku 1989.
Počas týchto dní sa stal hovorcom väzňov a vyjednávačom lepších väzenských podmienok. Z jeho iniciatívy došlo k niektorým zmenám predpisov upravujúcich podmienky života odsúdených.
V marci roku 1990 bol podmienečne prepustený, lebo súd zhodnotil jeho pozitívny vplyv z hľadiska udržiavania disciplíny v kritických fázach vo väznici v Leopoldove.
Na základe amnestie prezidenta Václava Havla mu jedenásťročný trest, na výkon ktorého nastúpil 13. apríla 1985, súd skrátil o štyri roky a desať mesiacov. Trest mu už na slobode vypršal 13. júna 1991. K špičkovému lezeniu sa už však nevrátil.
Legendárny horolezec Pavel Pochylý, prezývaný "Pavúk", "Muž Tatier", "Horolezecký Einstein" či "Slovenský Messner", tragicky zahynul spoločne so svojim bratom Ondrejom Pochylým 25. februára 2000 vo Vysokých Tatrách pod Malým Kežmarským štítom.
V roku 2001 Pavla Pochylého vyhlásili počas osláv 80. výročia založenia Slovenského horolezeckého spolku JAMES za slovenského horolezca 20. storočia.
"Pochylého meno je zapísané azda v každej tatranskej stene," vyhlásil vtedy generálny sekretár spolku JAMES Ivan Koller o víťazovi ankety.
Pavel Pochylý sa narodil 25. septembra 1945 v Galante. Spolu s bratom Ondrejom, tiež horolezcom, vyrastali v Bratislave a prázdniny strávili v Petrovej Vsi, odkiaľ pochádzal ich otec.
Začiatkom 60. rokov minulého storočia sa Pavel Pochylý začal objavovať vo Vysokých Tatrách, kde aj vtedy oveľa skúsenejších horolezcov ohuroval svojim lezeckým talentom. Pre nezriedkavé porušovanie pravidiel, do stien nastupoval neskoro, alebo sa pri výstupoch nevyhýbal zlému počasiu, si vybudoval rešpekt, ale získal aj povesť sólistu a kontroverzného človeka.
Stal sa však priekopníkom extrémneho lezenia vo Vysokých Tatrách. V roku 1979 absolvoval sólovo, v zime, bez akejkoľvek podpory, celý hrebeň Vysokých Tatier. Dovtedy unikátny prechod začal 23. februára a skončil 10. marca. Kompletný tatranský hrebeň prešiel od západu na východ.
Celkovo v Tatrách uskutočnil takmer 500 výstupov, mnohé v zimnom období. Medzi legendárny patrí napríklad prvovýstup ideálnou superdiretissimou na Malý Kežmarský štít vo februári 1967.
Do histórie horolezectva sa zapísal aj v roku 1983, keď v zimnom období a sólovo zdolal alpský šláger - ideálnu direttissimu v severnej stene Eigeru vo švajčiarskych Alpách. Počas výstupu riskoval vlastný život, keď bez lana až na 19. pokus preliezol veľmi obtiažny previs Rote-fall.
Napriek horolezeckým prvenstvám sa nevedel dostať do himalájskej výpravy. Predstaviteľom vtedajšieho totalitného režimu v Československu vadilo Pochylého nekonformné správanie. Ako vojak základnej vojenskej služby odmietol podpísať vojenskú prísahu, za čo sa ocitol na 16 mesiacov vo väzení v Sabinove. Už ako známy horolezec si v Ostrave odpykal aj 6-ročný trest za nedovolené podnikanie.
Až potom ako sa za neho zaručil horolezec Ivan Fiala, sa Pochylý dostal medzi členov expedície Sagarmatha 1984. Už v Káthmandu však ohlásil vlastný program a v podstate sa oddelil od zvyšku expedície. Pokúsil sa vyliezť sólovo na Mount Everest Boningtonovou cestou, čo sa mu však nepodarilo.
S expedíciou sa ani nevrátil do Československa a v roku 1985 ho odsúdili v jeho neprítomnosti na 11 rokov väzenia za ekonomické podvody a nedovolené opustenie republiky.
Napokon sa tajne vrátil a istý čas sa skrýval v Tatrách, ale začiatkom apríla 1985 ho príslušníci Verejnej bezpečnosti (VB) zaistili a previezli do väznice v Leopoldove, kde ho zastihli novembrové udalosti z roku 1989.
Počas týchto dní sa stal hovorcom väzňov a vyjednávačom lepších väzenských podmienok. Z jeho iniciatívy došlo k niektorým zmenám predpisov upravujúcich podmienky života odsúdených.
V marci roku 1990 bol podmienečne prepustený, lebo súd zhodnotil jeho pozitívny vplyv z hľadiska udržiavania disciplíny v kritických fázach vo väznici v Leopoldove.
Na základe amnestie prezidenta Václava Havla mu jedenásťročný trest, na výkon ktorého nastúpil 13. apríla 1985, súd skrátil o štyri roky a desať mesiacov. Trest mu už na slobode vypršal 13. júna 1991. K špičkovému lezeniu sa už však nevrátil.
Legendárny horolezec Pavel Pochylý, prezývaný "Pavúk", "Muž Tatier", "Horolezecký Einstein" či "Slovenský Messner", tragicky zahynul spoločne so svojim bratom Ondrejom Pochylým 25. februára 2000 vo Vysokých Tatrách pod Malým Kežmarským štítom.
