Moskva/Bratislava 20. januára (TASR) - Ruský revolucionár, vodca Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie (VOSR), ktorá sa uskutočnila v roku 1917 v cárskom Rusku a spoluzakladateľ Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR) Vladimir Iľjič Lenin zomrel pred 90 rokmi 21. januára.
Vladimir Iľjič Lenin (vlastným menom Vladimir Iľjič Uľjanov) sa narodil 22. apríla 1870 v Simbirsku v ruskej Uľjanovskej oblasti vo vzdelanej a zabezpečenej rodine. Študoval v Kazani právo, z univerzity ho však pre účasť na študentských protestoch vylúčili a štúdium dokončil v roku 1891 externe. V dnešnom Petrohrade sa pripojil k revolucionárom, chytili ho a odsúdili do vyhnanstva na Sibír. Tam sa oženil s Nadeždou Krupskou, ktorá ho do vyhnanstva nasledovala. Keď sa v roku 1900 vrátil z vyhnanstva, veľa rokov strávil v zahraničí v západnej Európe. Živobytie mu zabezpečovali výnosy z rodinných majetkov. Bez dosahu cárskej moci sa mohol pokojne venovať stratégii, ktorá ho vyniesla na čelo obrovskej krajiny. Vyprofiloval sa na prominenta robotníckeho revolučného hnutia a stal sa vodcom boľševikov – frakcie Ruskej sociálnej demokratickej robotníckej strany. Vo Francúzsku v Paríži sa zoznámil s krásnou Inessou Armandovou, ruskou emigrantkou a revolucionárkou, ktorá sa stala nočnou morou Nadeždy Krupskej.
V roku 1917 sa Lenin za asistencie Nemecka vrátil v zapečatenom vlaku do Ruska. Nemecko dúfalo, že prítomnosť revolucionárov v krajine pomôže ukončiť boje na východnom fronte. Tak sa aj stalo. Vojnou zmietaná krajina, kde vládla dočasná vláda, bola zrelá na zmeny. Uskutočnila sa Veľká októbrová socialistická revolúcia, Lenin dosiahol pád cárskeho režimu, východný front sa podpisom Brestlitovského mieru rozpadol a v Rusku sa začala neľútostná občianska vojna. Zvíťazili boľševici a prevzali všetku moc v krajine.
V posledných rokoch života mal obavy o vývoj krajiny
Počas revolúcie, vojny a hladomoru, ktorý krajinu zasiahol, sa Lenin preukázal ako krutý a bezohľadný človek a nemilosrdne rozdrvil každú opozíciu. Skončila sloboda tlače, zatýkalo sa a popravovalo, represálie zažívala aj ruská pravoslávna cirkev. Lenin bol však aj pragmatik, keď sa hospodárstvo Ruska nedokázalo pozviechať, prijal v roku 1921 Nový ekonomický plán, ktorý umožnil obmedzené súkromné vlastníctvo a ktorý trval aj roky po jeho smrti.
Stúpenci čakajú pred Mauzóleom V. I. Lenina na Červenom námestí v Moskve.FOTO TASR/APV roku 1918 sa ho pokúsili zabiť, atentát prežil, ale jeho zdravie ostalo podlomené. Vo svojich posledných rokoch života mal obavy o vývoj krajiny a znepokojovala ho narastajúca moc jeho možného nástupcu Josifa Vissarionoviča Stalina.
Vladimir Iľjič Lenin zomrel 21. januára 1924 v Gorkách pri Moskve vo veku 53 rokov. Nabalzamovaný a umiestnený v mauzóleu na Červenom námestí v Moskve sa dočkal perestrojky aj rozpadu Sovietskeho zväzu.
