V 20. rokoch 20. storočia sa Messerschmitt stal z presvedčenia aj zo zištných dôvodov prívržencom Adolfa Hitlera.
Autor TASR
Mníchov/Bratislava 15. septembra (TASR) - Od úmrtia legendárneho nemeckého podnikateľa a leteckého konštruktéra Wilhelma Messerschmitta, ktorého lietadlá rozsievali hrôzu medzi pilotmi v druhej svetovej vojne, uplynie v nedeľu 15. septembra 35 rokov.
Wilhelm Emil Messerschmitt sa narodil 26. júna 1898 v nemeckom Frankfurte nad Mohanom. K lietadlám ho priviedlo jeho technické nadanie, ktoré sa uňho prejavovalo od detstva - už na strednej škole si zostrojil vetroň. Po maturite musel narukovať a ku konštrukcii lietadiel sa vrátil až po prvej svetovej vojne.
Počas štúdia na technike v Mníchove si založil v Bambergu vlastnú firmu. Jeho prvé konštruktérske pokusy neboli úspešné, lietadlá mu často padali. Pri jednej havárii skoro prišiel o život aj on sám. Ani ťažké zranenia, z ktorých sa musel dlho liečiť, ho neodradili. Z ťažkostí s financovaním podnikania sa dostal spojením s firmou bývalého bojového letca Thea Croneissa a s továrňou Bayerische Flugzeugwerke (BFW) v Augsburgu.
V 20. rokoch 20. storočia sa Messerschmitt stal z presvedčenia aj zo zištných dôvodov prívržencom Adolfa Hitlera. Firme, ktorú ovládol, to malo priniesť štátne zákazky. Tie sa k nemu dostali až po získaní kontaktov s Rudolfom Hessom, blízkym spolupracovníkom Adolfa Hitlera.
V roku 1934 navrhol Messerschmitt celokovové športové lietadlo Bf-108 Taifun s výbornými parametrami a vďaka nemu získala spoločnosť štátnu zákazku na stíhačku. Tak vzniklo bojové lietadlo Bf-109, ktoré sa dostalo do výzbroje Luftwaffe. Počas druhej svetovej vojny sa ho v rôznych modifikáciách vyrobilo až 35.000 kusov.
Od roku 1939 sa vyrábalo ďalšie Messerschmittovo viacúčelové bojové lietadlo Bf-110. Neskôr sa dostalo do výroby aj prvé bojové lietadlo s raketovým pohonom Me-163B Komet a prvé sériovo vyrábané bojové lietadlo s prúdovým pohonom Me-262 Schwalbe (Lastovička). To bolo však vďaka diletantským zásahom Hitlera pri výrobe nasadené do bojov až na konci vojny v rokoch 1944-1945.
V roku 1942 vyrobili Messerschmittove závody aj obrí vojenský transportér Me-323 Gigant, ktorý bol schopný s päťčlennou posádkou premiestniť 120 vojakov alebo 12 ton nákladu.
Po druhej svetovej vojne posadili Američania Messerschmitta do väzenia. Dostal sa z neho až po troch rokoch. Potom vo svojich závodoch vyrábal šijacie stroje, montované domy a motorové trojkolky.
K výrobe lietadiel sa vrátil v roku 1955, od roku 1956 jeho závod vyrábal pre Bundeswehr v licencii cvičné a bojové lietadlá, napríklad americký F-104 G Starfighter. V roku 1969 vznikla niekoľkonásobnou fúziou spoločnosť Messerschmitt-Bölkow-Blohm GmbH, v ktorej sa stal Messerschmitt čestným predsedom.
Wilhelm Messerschmitt zomrel 15. septembra 1978 v nemeckom Mníchove. Dožil sa 80 rokov.
Wilhelm Emil Messerschmitt sa narodil 26. júna 1898 v nemeckom Frankfurte nad Mohanom. K lietadlám ho priviedlo jeho technické nadanie, ktoré sa uňho prejavovalo od detstva - už na strednej škole si zostrojil vetroň. Po maturite musel narukovať a ku konštrukcii lietadiel sa vrátil až po prvej svetovej vojne.
Počas štúdia na technike v Mníchove si založil v Bambergu vlastnú firmu. Jeho prvé konštruktérske pokusy neboli úspešné, lietadlá mu často padali. Pri jednej havárii skoro prišiel o život aj on sám. Ani ťažké zranenia, z ktorých sa musel dlho liečiť, ho neodradili. Z ťažkostí s financovaním podnikania sa dostal spojením s firmou bývalého bojového letca Thea Croneissa a s továrňou Bayerische Flugzeugwerke (BFW) v Augsburgu.
Prívrženec Adolfa Hitlera
V 20. rokoch 20. storočia sa Messerschmitt stal z presvedčenia aj zo zištných dôvodov prívržencom Adolfa Hitlera. Firme, ktorú ovládol, to malo priniesť štátne zákazky. Tie sa k nemu dostali až po získaní kontaktov s Rudolfom Hessom, blízkym spolupracovníkom Adolfa Hitlera.
V roku 1934 navrhol Messerschmitt celokovové športové lietadlo Bf-108 Taifun s výbornými parametrami a vďaka nemu získala spoločnosť štátnu zákazku na stíhačku. Tak vzniklo bojové lietadlo Bf-109, ktoré sa dostalo do výzbroje Luftwaffe. Počas druhej svetovej vojny sa ho v rôznych modifikáciách vyrobilo až 35.000 kusov.
Od roku 1939 sa vyrábalo ďalšie Messerschmittovo viacúčelové bojové lietadlo Bf-110. Neskôr sa dostalo do výroby aj prvé bojové lietadlo s raketovým pohonom Me-163B Komet a prvé sériovo vyrábané bojové lietadlo s prúdovým pohonom Me-262 Schwalbe (Lastovička). To bolo však vďaka diletantským zásahom Hitlera pri výrobe nasadené do bojov až na konci vojny v rokoch 1944-1945.
V roku 1942 vyrobili Messerschmittove závody aj obrí vojenský transportér Me-323 Gigant, ktorý bol schopný s päťčlennou posádkou premiestniť 120 vojakov alebo 12 ton nákladu.
Po vojne vyrábal šijacie stroje
Po druhej svetovej vojne posadili Američania Messerschmitta do väzenia. Dostal sa z neho až po troch rokoch. Potom vo svojich závodoch vyrábal šijacie stroje, montované domy a motorové trojkolky.
K výrobe lietadiel sa vrátil v roku 1955, od roku 1956 jeho závod vyrábal pre Bundeswehr v licencii cvičné a bojové lietadlá, napríklad americký F-104 G Starfighter. V roku 1969 vznikla niekoľkonásobnou fúziou spoločnosť Messerschmitt-Bölkow-Blohm GmbH, v ktorej sa stal Messerschmitt čestným predsedom.
Wilhelm Messerschmitt zomrel 15. septembra 1978 v nemeckom Mníchove. Dožil sa 80 rokov.