Letný slnovrat v roku 2021 nastane v pondelok 21. júna o 5. hodine a 32. minúte stredoeurópskeho letného času (SELČ). V tomto okamihu sa začne astronomické leto.
„Zvláštnosťou je, že v tomto období na väčšine územia Slovenska nenastáva astronomická noc, teda nie je úplná tma, pretože Slnko počas noci nezostúpi 18 stupňov a nižšie pod obzor,“ povedal pre TASR astrofotograf a popularizátor astronómie Tomáš Slovinský.
V okamihu letného slnovratu sa Zem na obežnej dráhe okolo Slnka ocitne v bode, keď je severná pologuľa najviac priklonená k Slnku. Slnečné lúče dopadajú kolmo na oblasť obratníka Raka. Pozorovateľ na obratníku Raka teda vidí na poludnie Slnko priamo v zenite a jeho postava nevrhá žiadny tieň.
Preto má v tomto období slnečné žiarenie najvyššiu intenzitu. Slnko je v našich zemepisných šírkach (resp. na severnej pologuli) počas dňa najdlhšie i najvyššie nad obzorom.
Napríklad v Bratislave Slnko 21. júna vyjde o 4.51 h. a zapadne o 20.56 SELČ, teda deň tu trvá 16 hodín a 5 minút. V Žiline je Slnko nad obzorom od 4.39 h. do 20.54 h. SELČ, čiže až 16 hodín a 15 minút – deň je tu o čosi dlhší, pretože Žilina leží v porovnaní s Bratislavou viac na sever.
Počas najkratších nocí v roku Slnko v našich zemepisných šírkach „nestihne“ klesnúť na hranicu 18 stupňov pod obzorom a nižšie. Astronomická noc na Slovensku dočasne vymizne vo všetkých oblastiach, ktoré ležia severnejšie, než Zvolen.
Napríklad v Košiciach 21. júna Slnko vyjde o 4.32 h., zapadne o 20.42 h. SELČ. Do 21.24 h. potom trvá občiansky súmrak počas ktorého Slnko klesá k hranici 6 stupňov pod obzorom. V tomto čase je možné čítať bez umelého osvetlenia. Nasleduje nautický súmrak do 22.24 h. Od tejto chvíle sa začne astronomický súmrak, pri ktorom už sú pozorovateľné jasnejšie hviezdy od veľkosti 5 mag. Ten potrvá do 2.50 h nasledujúceho rána. „Slnko bude najviac len asi 17 stupňov pod obzorom, teda nenastane astronomická noc a nebude úplná tma. Najmenej jasné objekty na nočnej oblohe vtedy nie sú viditeľné,“ vysvetlil Slovinský.
V Košiciach trvá obdobie bez astronomickej noci od 16. do 27. júna, v Žiline, ktorá leží severnejšie, je to dokonca od 8. júna do 4. júla. Vo Zvolene, naopak, len štyri dni od 19. do 23. júna. V južnej časti Slovenska nastane krátka astronomická noc aj v čase letného slnovratu, napríklad v Bratislave 21. júna od 0.19 do 1.35 h. SELČ.
„Astronómovia aj fotografi majú v tomto období trochu pauzu, najmä, ak chcú pozorovať objekty, na ktoré je potrebná tmavá obloha. Na druhej strane je tu dostatok pekných úkazov ako sú západy či východy Slnka a Mesiaca, búrky a najmä nočné svietiace oblaky, ktoré sú pozorovateľné práve v tomto čase. Vlani nás v prvej časti leta zamestnávala kométa,“ doplnil Tomáš Slovinský.
Najdlhší deň v roku a najkratšia noc sa oslavovali už v predkresťanskom období, dnes táto tradícia pretrváva v podobe svätojánskych nocí, počas ktorých sa robia svätojánske ohne.
Ako je to vo svete
Rozdielna dĺžka dňa a noci má spojitosť so zemepisnou šírkou. Čím viac na sever, tým sú v období letného slnovratu dlhšie dni a noci sú kratšie i svetlejšie.
V Prahe napríklad chýba astronomická noc od 31. mája do 12. júla, teda českí pozorovatelia a milovníci tmavej oblohy majú prestávku výrazne dlhšiu, než ich slovenskí kolegovia.
V Štokholme v deň letného slnovratu zapadne Slnko o 22.08 h. SELČ. Občiansky súmrak trvá do 23.38 h. a potom nastane až do 2.02 h. nautický súmrak. Teda podobne ako v Helsinkách alebo v Petrohrade tu už panujú legendárne biele noci.
Vôbec Slnko nezapadá v oblastiach ležiacich severnejšie, než severný polárny kruh (66. stupňov a 33 minút severnej zemepisnej šírky). V nórskom meste Tromso, ktoré leží na 69. rovnobežke, vyšlo slnko naposledy 16. mája o 1.29 h. SELČ a odvtedy nezapadlo – je tu polárny deň, ktorý potrvá až do 26. júla. V tento deň sa slnko skryje za obzor o 0.31 h., po polhodine o 1.07 h. však opäť vyjde. Jeho pobyt pod horizontom sa však bude postupne predlžovať.
Zatmenie pred slnovratom
Zvláštnosťou vlaňajšieho letného slnovratu bolo jednak, že nastal už 20. júna o 23. hodine a 43. minúte SELČ, a tiež že krátko po ňom vstúpil Mesiac do novu – stalo sa tak 21. júna ráno o 8. hodine 42. minúte. V tento deň tiež nastalo prstencové zatmenie Slnka viditeľné v strednej Afrike, na Arabskom poloostrove, v Indii, v Nepále, Tibete a v Číne.
Krátko pred tohtoročným letným slnovratom sme mal možnosť pozorovať čiastočné zatmenie Slnka. Keďže sa úkaz odohrával napoludnie a v čase slnovratu, slnko bolo mimoriadne vysoko nad obzorom. Do tieňa však vstúpila len jeho malá časť. Takto jav zachytil astrofotograf Tomáš Slovinský z Košíc.Foto: Tomáš Slovinský
Tento rok nastalo zatmenie Slnka pred slnovratom, 10. júna a takisto sa v niektorých oblastiach severnej pologule javilo ako prstencové. V Európe bolo viditeľné ako čiastočné zatmenie a jeho maximum nastalo v čase poludnia. Zatmenie teda bolo výnimočné tým, že sa odohrávalo v čase, keď je Slnko v strednej Európe veľmi vysoko nad obzorom.
„Žiaľ, informáciu, že zatmenie Slnka bude na oblohe najvyššie v týchto rokoch, pochopili mnohí tak, že malo byť aj mimoriadne výrazné. V skutočnosti však Mesiac zakryl len malú časť slnečného disku, takže mohli byť ľudia sklamaní, aj keď úkaz bol pekný a navyše bolo dobré počasie,“ vysvetlil Tomáš Slovinský. „Preto by sme radi avizovali, že oveľa výraznejšie zatmenie nastane 25. októbra 2022. Vôbec najkrajšie zatmenie pozorovateľné zo Slovenska nastane 12. augusta 2026, keďže pri ňom bude zakrytá väčšina slnečného disku.“
