Bratislava 6. februára (Teraz.sk) - Politickí konzervatívci v USA pripomínajú Východoázijčanov. Spôsobom myslenia, kategorizovania a vnímania. Liberáli v USA sú zasa v tom všetkom „extrémni Američania“.

Taký je záver rozsiahleho výskumu, ktorý urobil šesťčlenný americko-čínsky tím na čele s Thomasom Talhelmom z University of Virginia v Charlottesville (USA). Jeho výsledky uverejnili v časopise Personality and Social Psychology Bulletin.

Preukázali tiež, že spôsob myslenia – analytický alebo holistický čiže celistvý – možno zmeniť cvičením. Až tak, že človek dočasne zmení politické presvedčenie a volí inak.

Kultúrna vojna

„Pri našom výskume sme zistili, že liberáli a konzervatívci rozmýšľajú tak, ako keby boli z úplne odlišných kultúr. Takmer tak odlišných, ako Východ a Západ. Liberáli a konzervatívci kategorizujú a vnímajú veci rozdielne. Presne tak, ako svet vidia rozdielne Východoázijčania a Západniari,“ povedal Thomas Talhelm.

Podľa neho sú politickí konzervatívci v USA a konkrétne Východoázijčania všeobecne intuitívne alebo holisticky mysliaci. Západniari a konkrétne americkí liberáli sú oproti tomu všeobecne analytickejšie mysliaci.

Ak sa teda hovorí o „kultúrnej vojne“, ide o presný, hoci dramatický, spôsob, ako tvrdiť, že existujú jasné kultúrne odlišnosti myšlienkových procesov liberálov a konzervatívcov.

Odlišné svety

„Západniari si pri psychologických testoch zvyčajne analyticky prezrú scénu, vysvetlia správanie a kategorizujú objekty. Obrovská väčšina ľudí vo svete – asi 85 percent – však častejšie rozmýšľa intuitívne. Psychológovia to volajú holistické myslenie. Zistili sme, že práve takto zvyčajne rozmýšľajú konzervatívni Američania,“ vysvetlil Thomas Talhelm.

Foto: www.virginia.edu

Holistické myslenie viac uvažuje o zámere či účele. Vníma celé objekty a situácie. Nedelí ich na časti. Príkladom je vznik všeobecného pocitu zo situácie, čo zahŕňa intuíciu alebo takt.

Analytické myslenie si oproti tomu zvyčajne všíma jednotlivé zložky situácie. A ako spolupracujú, aby vznikol jednotný celok. Zahŕňa to „rozrezanie sveta a analyzovanie objektov jedného po druhom, oddelene od kontextu,“ povedal Thomas Talhelm.

„Divní“ Západniari

Analyticky rozmýšľajúci ľudia prevažujú v západných, vzdelaných, priemyselných, bohatých a demokratických spoločnostiach (western, educated, industrialized, rich and democratic, skrátene WEIRD, čo po anglicky znamená „divný“, „čudný“). Ako prví označili západné spoločnosti pojmom WEIRD kultúrni psychológovia z University of British Columbia vo Vancouveri (Kanada). Bolo to v roku 2010. Ľudia z týchto spoločností však dokopy predstavujú iba približne 15 percent obyvateľov Zeme.

V spoločnosti WEIRD, ako sú USA, analyticky mysliaci liberáli predstavujú „extrémnych Američanov“. V tom zmysle, že majú osobitný sklon premýšľať inak, ako premýšľa obrovská väčšina zvyšku sveta. Vrátane ich holisticky premýšľajúcich konzervatívnych spoluobčanov.


Oba spôsoby myslenia sú cenné

Podľa Thomasa Talhelma sú ale cenné obidva spôsoby myslenia. Základným stavom, s ktorým sa narodí väčšina ľudí, je intuitívne myslenie. Analytické myslenie sa všeobecne treba naučiť. Zvyčajne cvičením. Príkladom je školský systém Západu.

Spôsob myslenia psychológovia určujú krátkymi testami. Napríklad: Vyberte, ktoré dve z týchto troch vecí patria k sebe – rukavica, šála, ruka. Analyticky mysliaci zvyčajne dajú k sebe rukavicu a šálu. Veď patria do tej istej abstraktnej kategórie, zimného ošatenia. Avšak holisticky mysliaci zvyčajne priradia rukavicu k ruke, lebo rukavica sa nosí na ruke.

Súvislosť s politikou

Členovia tímu porovnali zistené spôsoby myslenia jednotlivých účastníkov výskumu (išlo o študentov i dospelých v strednom a staršom veku) s ich politickými názormi. Zistili, že liberáli boli zväčša analyticky mysliaci, kým konzervatívci holisticky mysliaci.

A že politické myslenie je tvárne. Keď holisticky mysliacich cvičili v analytickom myslení, trebárs aby dali dokopy rukavicu so šálom, videli svet liberálnejšie. Hoci nie ekonomickú politiku. A keď liberálov cvičili v holistickom myslení, osvojili si konzervatívnejšie názory.

Meniace sa názory

„Zistili sme, že zmena spôsobu myslenia stačí na zmenu názorov ľudí v sociálnych otázkach. Napríklad sociálnej starostlivosti či trestania zločinov. Posuv bol natoľko veľký, že by zmenil výsledok, ak by sa o veci hlasovalo vo voľbách,“ zdôraznil Thomas Talhelm.

Pripomenul zvyčajné mestské či predmestské bydlisko liberálov na Západe. Majú slabšie sociálne väzby, častejšie sa sťahujú a sú menej nábožensky založení v tradičnom význame. Sú individualistickejší ako konzervatívci. Tým sa veľmi líšia od ľudí z kultúr Východu.

Konzervatívci sú oproti tomu zvyčajne prepojenejší na komunitu. Väčšinu života strávia v tej istej oblasti. Udržiavajú silné sociálne a rodinné zväzky. A sú nábožnejší v tradičnom význame. Tým sa ocitajú vo väčšom súlade s holisticky mysliacou väčšinou sveta.

„Dve strany ´kultúrnej vojny´, konzervatívci a liberáli, skutočne pristupujú ku svetu tak, ako keby pochádzali z dvoch veľmi odlišných kultúr,“ uzavrel Thomas Talhelm.

zdroj: Komuniké University of Virginia z 22.1. 2015