Napriek Kaddáfího snahe o zlepšenie medzinárodných vzťahov vypukli vo februári 2011 v Líbyi silné protesty proti jeho režimu, ktoré prerástli do občianskej vojny. Povstalcov podporovalo aj NATO.
Autor TASR
Syrta 7. júna (TASR) - Nebyť protivládnych nepokojov, ktoré v auguste 2011 prerástli do občianskej vojny, dožil by sa líbyjský vodca Muammar Kaddáfí dnes 75 rokov.
Kaddáfího, ktorý Líbyi vládol viac ako 40 rokov, zabili 20. októbra 2011 líbyjskí povstalci, keď sa v konvoji pokúšal utiecť z rodného mesta Syrta. "Oznamujeme svetu, že Kaddáfí bol zabitý. Je koniec tyranie a diktátorstva. Dnešok vojde do dejín, Kaddáfí stretol svoj osud," uviedol vtedy hovorca povstaleckej Prechodnej národnej rady (NTC) Abdal Hafíz Ghúka.
Smrť diktátorského vodcu neskôr v ten istý deň potvrdil aj vtedajší líbyjský premiér Mahmúd Džibríl. "Na tento okamih sme dlho čakali. Muammar Kaddáfí bol zabitý," povedal na tlačovej konferencii v Tripolise.
Muammar Kaddáfí, celým menom Muammar Muhammad abú Minjár Kaddáfí, sa narodil 7. júna 1942 (ako deň narodenia sa uvádza aj 19. jún) v beduínskej rodine neďaleko líbyjského mesta Syrta. Po ukončení štúdií na vojenskej škole v Benghází vstúpil do armády. V roku 1969 stál na čele vojenského prevratu, ktorý zvrhol dovtedajšieho kráľa Idrísa a následne bola 1. septembra toho istého roku vyhlásená Líbyjská arabská republika. Jej hlavným predstaviteľom - vodcom - sa na dlhé roky stal plukovník Muammar Kaddáfí.
V Líbyi nastolil vojenskú diktatúru a s titulom vodca revolúcie bol na čele štátu najprv ako predseda Rady revolučného vedenia (1969-1977) a potom ako generálny tajomník Všeobecného ľudového kongresu (1977-1979).
V roku 1979 sa vzdal všetkých politických funkcií a ponechal si len titul vodca revolúcie, ale aj napriek tomu bol faktickým neobmedzeným vládcom Líbye, ktorej oficiálny názov bol Veľká socialistická ľudová líbyjská arabská džamáhíríja.
Svoju ideológiu, ktorá bola základom jeho vládnutia, rozpracoval v trojzväzkovom diele nazvanom Zelená kniha. V knihe predstavil vlastnú cestu, ktorá bola založená na islame a určitej (alternatívnej) forme socializmu.
V duchu tejto ideológie vypovedal v roku 1970 z Líbye americké a britské jednotky, ktoré tam mali vojenské základne. Zaviedol systém priamej vlády ľudu (džamáhíríja), čoho dôsledkom bolo zoštátnenie všetkých zahraničných podnikov na spracovanie a predaj ropy, a zrušil súkromné podnikanie.
V zahraničnej politike sa snažil zjednotiť Arabov. Usiloval sa totiž o založenie akejsi federácie arabských republík, ktorej členmi mali byť okrem Líbye ešte Egypt, Sýria a Tunisko. Jeho snaha sa v tomto smere skončila neúspešne.
Svoje kontroverzné názory pretavil aj do podpory rôznych teroristických a revolučných skupín operujúcich na Blízkom východe, Afrike, Severnom Írsku či v Spojených štátoch. Počas jeho vládnutia sa Líbya v druhej polovici 80. rokov 20. storočia nielen materiálne, ale aj personálne zúčastnila na teroristickom útoku na diskotéku La Belle vo vtedajšom Západnom Berlíne, alebo atentátu na dopravné lietadlo letiaceho nad škótskym mestom Lockerbie. Kaddáfího zahraničná politika dostávala Líbyu do medzinárodnej izolácie.
Počas studenej vojny udržiaval Kaddáfí diplomatické styky len s vtedajšími socialistickými štátmi. Napríklad ČSSR navštívil v rokoch 1978 a 1982.
Začiatkom 21. storočia prestal Kaddáfí podporovať terorizmus, aby vymanil Líbyu z medzinárodnej izolácie, a začal uskutočňovať aj ekonomické reformy. V roku 2003 súhlasil s ukončením líbyjského programu vývoja a výroby zbraní hromadného ničenia, čo zlepšilo vzťahy Líbye s USA. Uznal aj zodpovednosť za teroristické útoky. Následne západné európske krajiny a USA zrušili sankcie uvalené na Líbyu.
Napriek Kaddáfího snahe vypukli vo februári 2011 v Líbyi silné protesty proti jeho režimu. Protesty v auguste 2011 prerástli do občianskej vojny. Povstalcov podporovalo aj NATO. Začiatkom jesene vzbúrenci dobyli hlavné mesto Tripolis a moc prevzala Prechodná národná rada. Kaddáfího spojenci ho opakovane vyzývali, aby opustil krajinu, on to však odmietal s tým, že chce zomrieť v krajine svojich predkov.
V deň svojho zadržania a následnej smrti 20. októbra 2011 sa Kaddáfí pokúsil ujsť z rodného mesta v konvoji spolu so svojimi vernými. Konvoj bol však zasiahnutý náletom NATO. Kaddáfí utrpel pri útoku zranenia a ešte v ten istý deň ho za nejasných okolností zabili povstalci.
Zabitého líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího na úsvite 25. októbra 2011 pochovali na neznámom mieste. Predstavitelia líbyjskej dočasnej vlády predtým uviedli, že Kaddáfí bude pochovaný v tajnom hrobe v púšti.
Kaddáfího, ktorý Líbyi vládol viac ako 40 rokov, zabili 20. októbra 2011 líbyjskí povstalci, keď sa v konvoji pokúšal utiecť z rodného mesta Syrta. "Oznamujeme svetu, že Kaddáfí bol zabitý. Je koniec tyranie a diktátorstva. Dnešok vojde do dejín, Kaddáfí stretol svoj osud," uviedol vtedy hovorca povstaleckej Prechodnej národnej rady (NTC) Abdal Hafíz Ghúka.
Smrť diktátorského vodcu neskôr v ten istý deň potvrdil aj vtedajší líbyjský premiér Mahmúd Džibríl. "Na tento okamih sme dlho čakali. Muammar Kaddáfí bol zabitý," povedal na tlačovej konferencii v Tripolise.
Muammar Kaddáfí, celým menom Muammar Muhammad abú Minjár Kaddáfí, sa narodil 7. júna 1942 (ako deň narodenia sa uvádza aj 19. jún) v beduínskej rodine neďaleko líbyjského mesta Syrta. Po ukončení štúdií na vojenskej škole v Benghází vstúpil do armády. V roku 1969 stál na čele vojenského prevratu, ktorý zvrhol dovtedajšieho kráľa Idrísa a následne bola 1. septembra toho istého roku vyhlásená Líbyjská arabská republika. Jej hlavným predstaviteľom - vodcom - sa na dlhé roky stal plukovník Muammar Kaddáfí.
V Líbyi nastolil vojenskú diktatúru a s titulom vodca revolúcie bol na čele štátu najprv ako predseda Rady revolučného vedenia (1969-1977) a potom ako generálny tajomník Všeobecného ľudového kongresu (1977-1979).
V roku 1979 sa vzdal všetkých politických funkcií a ponechal si len titul vodca revolúcie, ale aj napriek tomu bol faktickým neobmedzeným vládcom Líbye, ktorej oficiálny názov bol Veľká socialistická ľudová líbyjská arabská džamáhíríja.
Svoju ideológiu, ktorá bola základom jeho vládnutia, rozpracoval v trojzväzkovom diele nazvanom Zelená kniha. V knihe predstavil vlastnú cestu, ktorá bola založená na islame a určitej (alternatívnej) forme socializmu.
V duchu tejto ideológie vypovedal v roku 1970 z Líbye americké a britské jednotky, ktoré tam mali vojenské základne. Zaviedol systém priamej vlády ľudu (džamáhíríja), čoho dôsledkom bolo zoštátnenie všetkých zahraničných podnikov na spracovanie a predaj ropy, a zrušil súkromné podnikanie.
V zahraničnej politike sa snažil zjednotiť Arabov. Usiloval sa totiž o založenie akejsi federácie arabských republík, ktorej členmi mali byť okrem Líbye ešte Egypt, Sýria a Tunisko. Jeho snaha sa v tomto smere skončila neúspešne.
Svoje kontroverzné názory pretavil aj do podpory rôznych teroristických a revolučných skupín operujúcich na Blízkom východe, Afrike, Severnom Írsku či v Spojených štátoch. Počas jeho vládnutia sa Líbya v druhej polovici 80. rokov 20. storočia nielen materiálne, ale aj personálne zúčastnila na teroristickom útoku na diskotéku La Belle vo vtedajšom Západnom Berlíne, alebo atentátu na dopravné lietadlo letiaceho nad škótskym mestom Lockerbie. Kaddáfího zahraničná politika dostávala Líbyu do medzinárodnej izolácie.
Počas studenej vojny udržiaval Kaddáfí diplomatické styky len s vtedajšími socialistickými štátmi. Napríklad ČSSR navštívil v rokoch 1978 a 1982.
Začiatkom 21. storočia prestal Kaddáfí podporovať terorizmus, aby vymanil Líbyu z medzinárodnej izolácie, a začal uskutočňovať aj ekonomické reformy. V roku 2003 súhlasil s ukončením líbyjského programu vývoja a výroby zbraní hromadného ničenia, čo zlepšilo vzťahy Líbye s USA. Uznal aj zodpovednosť za teroristické útoky. Následne západné európske krajiny a USA zrušili sankcie uvalené na Líbyu.
Napriek Kaddáfího snahe vypukli vo februári 2011 v Líbyi silné protesty proti jeho režimu. Protesty v auguste 2011 prerástli do občianskej vojny. Povstalcov podporovalo aj NATO. Začiatkom jesene vzbúrenci dobyli hlavné mesto Tripolis a moc prevzala Prechodná národná rada. Kaddáfího spojenci ho opakovane vyzývali, aby opustil krajinu, on to však odmietal s tým, že chce zomrieť v krajine svojich predkov.
V deň svojho zadržania a následnej smrti 20. októbra 2011 sa Kaddáfí pokúsil ujsť z rodného mesta v konvoji spolu so svojimi vernými. Konvoj bol však zasiahnutý náletom NATO. Kaddáfí utrpel pri útoku zranenia a ešte v ten istý deň ho za nejasných okolností zabili povstalci.
Zabitého líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího na úsvite 25. októbra 2011 pochovali na neznámom mieste. Predstavitelia líbyjskej dočasnej vlády predtým uviedli, že Kaddáfí bude pochovaný v tajnom hrobe v púšti.