Košice/Bratislava 9. decembra (TASR) - Bývalý minister kultúry SR a súčasný poslanec zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Mgr. Ladislav Snopko sa dnes dožíva 65 rokov.
Snopko je oficierom Rádu umenia a literatúry Francúzskej republiky, archeológom, dramaturgom a publicistom.
Je veľkým ctiteľom literatúry, histórie, ale aj výtvarného umenia, hudby (predovšetkým rockovej), filmového umenia. Nejaký čas sa zamýšľal aj nad krédom svojho života. Čím je starší, tým viac sa to približuje k jednému zásadnému pojmu. "Chcem žiť vedomý život. Pri plnom vedomí sa rozhodovať, čo chcem a čo nechcem, pri plnom vedomí niesť za to čo chcem, alebo čo nechcem dôsledky a istým spôsobom toto plné vedomie vyžadovať aj od ľudí okolo mňa".
Ladislav Snopko sa narodil 9. decembra 1949 v Košiciach. Po ukončení strednej školy krátky čas študoval medicínu, no keďže mu bola bližšia profesia archeológa, zúčastnil sa na archeologickom výskume hradu Devín. V rokoch 1970-1976 študoval na Katedre všeobecných dejín a archeológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Počas vysokoškolského štúdia sa zoznámil s mnohými významnými osobnosťami slovenskej kultúry, vedy i politiky.
V rokoch 1976-1988 viedol Snopko výskum lokality Gerulata v Rusovciach. Organizoval podujatia Koncert mladosti (1976), Blues na Dunaji (1980-1987), Folkfórum, Gitariáda (od roku 1981). Tieto akcie sa vymykali z oficiálnej kultúrnej línie, preto boli kontrolované Štátnou bezpečnosťou (Štb). Písal príspevky do novín a časopisov (Večerník, Ľud, Mladé rozlety, Populár). V rokoch 1982-1989 písal sprievodné bulletiny festivalu Bratislavské jazzové dni.
Alternatívna kultúra a Bratislava nahlas, potom VPN
Ladislav Snopko na archívnej fotke. Predstavitelia vlády SSR stretli sa 30. novembra 1989 v Bratislave so zástupcami občianskej iniciatívy Verejnosť proti násiliu. Na sn. zľava: Ladislav Snopko, Fedor Gál, Milan Kňažko, Ján Budaj, Martin Šimečka, František Mikloško, Peter Tatár, Ján Langoš, Vojtech Kresťanko (3. sprava), predseda vlády SSR Pavel Hrivnák a Milan Čič.Foto: TASR/Alexander BuzinkayK politike sa L. Snopko dostal ako organizátor alternatívnej kultúry aj ako ochranár v iniciatíve Bratislava nahlas. V rokoch 1988-1989 bol vedúcim sekretariátu Kruhu priateľov českej kultúry na Slovensku. V novembri 1989 patril medzi zakladajúcich členov hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN, 19. novembra 1989) a bol jedným z protagonistov novembrovej revolúcie. Spolu s Martinom Bútorom zorganizovali 10. decembra 1989 pochod pod heslom "Ahoj Európa", počas ktorého prešli tisíce Bratislavčanov cez otvorenú Železnú oponu do Rakúska. Od roku 1989 až po zánik VPN v roku 1991 bol Snopko členom Koordinačného centra.
Minister kultúry
Ministrom kultúry bol L. Snopko v troch vládach: vo vláde národného porozumenia Milana Čiča (29. marca 1990 - 26. júna 1990), kde nahradil vo funkcii Ladislava Chudíka. Potom v prvej vláde Vladimíra Mečiara (od 27. júna 1990 do apríla 1991) a vo vláde Jána Čarnogurského (23. apríla 1991 - 24. júna 1992). V roku 1990 sa stal poslancom Slovenskej národnej rady (SNR). Pôsobil ako hlavný koordinátor kultúry, vzdelávania, športu a turistiky krajín Stredoeurópskej iniciatívy (SEI), patril medzi zakladateľov fondu kultúry Pro Slovakia, časopisu Profil súčasného výtvarného umenia. Bol riaditeľom Kultúrnych zariadení Petržalky.
Vo februári 2012 ho vláda Ivety Radičovej vymenovala za riaditeľa Slovenského inštitútu v českej Prahe. Po roku a pol bol z funkcie odvolaný (dôvodom bol fakt, že ako diplomat zasahoval do politiky cudzieho štátu. Pri voľbe prezidenta v Českej republike bol pri vyhlasovaní výsledkov v štábe kniežaťa K. Schwarzenberga, január 2013). Niekoľko funkčných období po sebe je Snopko poslancom Bratislavského samosprávneho kraja (BSK).
