New York/Bratislava 15. októbra (TASR) – Americký spisovateľ a scenárista Mario Puzo bol autorom strhujúceho príbehu fiktívnej mafiánskej rodiny Corleoneovcov. Jeho svetoznámy román Krstný otec sfilmoval Francis Ford Coppola a zo snímky sa stal nemenej slávny film.

Od narodenia Maria Puza, držiteľa dvoch Oscarov za filmové adaptácie Krstného otca, z ktorého sa predalo viac ako 30 miliónov výtlačkov, uplynie vo štvrtok 15. októbra 100 rokov.

Mario Puzo sa narodil 15. októbra 1920 v New Yorku. So svojimi šiestimi súrodencami vyrastal v štvrti nazývanej Pekelný kotol pri železničnej trati v chudobnej rodine talianskych prisťahovalcov. Ako chlapec sa okrem čítania dobrodružnej literatúry venoval americkému futbalu a ako žiak základnej školy sa stal aj kapitánom školského tímu.

Po vstupe Spojených štátov amerických do druhej svetovej vojny narukoval do armády. Zúčastnil sa bojov v Nemecku a vo východnej Ázii. Po skončení vojny ostal v Nemecku a pracoval pre americké letectvo, ale pre slabý zrak pôsobil v administratíve. Po odchode do civilu pracoval pre armádu na oddelení pre styk s verejnosťou.

Po návrate z Európy študoval sociológiu na Kolumbijskej univerzite a navštevoval kurzy tvorivého písania. Prvú poviedku časopisecky publikoval v roku 1950 a od roku 1963 pracoval ako novinár a spisovateľ na voľnej nohe.

Knižne debutoval v roku 1955 románom The Dark Arena (Temná aréna). Román o vzťahu Američana a Nemky, respektíve o finančných záujmoch západných okupačných mocností a porazeného Západného Nemecka zaznamenal pozitívne ohlasy literárnej kritiky.

V roku 1965 vydal druhý román The Fortunate Pilgrim (Šťastná pútnička), v ktorom vyrozprával príbeh jednoduchej Talianky vydatej v Amerike, jej životnú cestu z chudobných pomerov až k bohatstvu, ku ktorému sa dopracovala nečistými prostriedkami, aj stykom s podsvetím.

Napriek priaznivým kritikám nezaznamenali romány väčší komerčný úspech, a tak sa pustil do písania svojho najslávnejšieho románu. Krstný otec (The Godfather) vyšiel v roku 1969 a okamžite zaznamenal veľký komerčný úspech – 22 týždňov sa držal na prvom mieste zoznamu knižných hitov v novinách The New York Times.

Román rozpráva príbeh fiktívnej sicílskej mafiánskej rodiny, ktorej hlava don Vito Corleone spravuje podsvetie, ktorému podliehajú stávkové kancelárie, odborové zväzy, hazardné herne, pašerácke organizácie a skupiny vydieračov. Najmocnejší a najbohatší Američania sa pred ním trasú, lebo jeho vplyv siaha do všetkých oblastí amerického života.

Praktiky a fungovanie mafiánov opísal Puzo natoľko podrobne a hodnoverne, že ho poniektorí začali spájať so skutočnými mafiánmi. Kto iný by dokázal tak detailne porozprávať o štruktúre takejto organizovanej zločineckej skupiny ako ten, kto je jej členom? Puzo sa však bránil, odmietol tieto tvrdenia s tým, že všetky informácie získal študovaním verejne dostupných dokumentov či z rozprávania rôznych ľudí.

V roku 1972 nakrútil podľa Puzovho scenára americký režisér Francis Ford Coppola rovnomenný film v hlavnej úlohe s charizmatickým Marlonom Brandom. Filmová snímka, v ktorej sa predstavil aj mladý Al Pacino, dosiahla rovnako veľký úspech ako román. Ocenili ho niekoľkými Oscarmi a Zlatými glóbusmi. V rokoch 1974 a 1990 nakrútil Coppola aj ďalšie dve pokračovania, na ktorých sa scenáristicky podieľal tiež Mario Puzo.

Všetky diela, ktoré napísal po Krstnom otcovi, boli variáciou na mafiánske témy a sledovali aktuálne dianie v zločineckej organizácii. V románoch Fools Die (Blázni zomierajú, 1978), The Sicilian (Sicílčan, 1984), alebo The Last Don (Posledný don, 1996) už nevystupuje však tradičná mafia, ale nová, moderná, ktorá má iné záujmové sféry a obsadzuje nové teritóriá.

Mario Puzo zomrel 2. júla 1999 v New Yorku vo veku 78 rokov. Po jeho smrti vyšiel v roku 2000 román Omerta a v roku 2001 posledná kniha The Family (Rodina), ktorú dokončila po Puzovej smrti jeho spolupracovníčka a manželka Carol Ginová.