Louis Braille oslepol ako trojročný nešťastnou náhodou v kožiarskej dielni svojho otca.
Autor TASR
Paríž/Bratislava 4. januára (TASR) - Nevidiaci na celom svete i na Slovensku si 4. januára 2015 môžu pripomenúť 206. výročie narodenia tvorcu slepeckého písma Louisa Brailla. Svetová slepecká únia (WBU) v roku 2001 vyhlásila dátum narodenia Louisa Brailla za Svetový Braillov deň. WBU v roku 2015 zdôraznila, že dotykové písmo, vytvorené Louisom Braillom, predstavuje pre zrakovo postihnutých študentov jediný kľúč k vzdelaniu a k budúcej práci.
Znamená to, že súčasné zákony v oblasti autorského práva vyžadujú od škôl, v ktorých sa učia zrakovo postihnuté deti, aby žiadali povolenie na reprodukciu kníh v použiteľnom formáte, teda v Braillovom písme či vo výrazne zväčšenom písme.
WBU niekoľko rokov pracovala s ďalšími medzinárodnými organizáciami a aj so Svetovou organizáciou duševného vlastníctva (World Intellectual Property Organization, WIPO) na odstránení prekážok brániacich vzdelávaniu zrakovo postihnutých. Výsledkom rokovaní je Medzinárodná zmluva o autorskom práve z roku 2013 podpísaná v Marrákeši. Do platnosti vstúpi, keď ju ratifikuje 20 krajín. Ako WBU pripomenula, doteraz tak učinili len štyri krajiny: India, Salvádor, Spojené arabské emiráty a Uruguaj. WBU sa obrátila na ostatné krajiny sveta, aby počas roka 2015 ratifikovali tento dôležitý dokument.
Na Slovensku zrakovo postihnutým ľuďom pomáha Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS). Život im uľahčuje aj Braillovo písmo, ktoré je základnou súčasťou výučby na špeciálnych základných školách. Tie existujú na Slovensku dve - v Bratislave a Levoči.
Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu (SKN) v Levoči v špecializovanom knižničnom fonde má vyše 5500 titulov zvukových kníh a takmer 2700 titulov kníh v Braillovom písme. Využíva ho približne 2000 čitateľov zo Slovenska ako aj zo zahraničia. Od roku 2007 majú používatelia SKN k dispozícii online digitálnu knižnicu, ktorá obsahuje 3600 zvukových kníh a časopisov.
Na problémy, s ktorými v bežnom živote zápasia zrakovo postihnutí, upozorňujú v priebehu roka aj ďalšie dni: posledná aprílová streda je Dňom vodiacich psov, 15. októbra si na celom svete ľudia pripomínajú Medzinárodný deň bielej palice a 13. november, deň narodenia Valentina Haüya, sa pripomína ako Medzinárodný deň nevidiacich.
Znamená to, že súčasné zákony v oblasti autorského práva vyžadujú od škôl, v ktorých sa učia zrakovo postihnuté deti, aby žiadali povolenie na reprodukciu kníh v použiteľnom formáte, teda v Braillovom písme či vo výrazne zväčšenom písme.
WBU niekoľko rokov pracovala s ďalšími medzinárodnými organizáciami a aj so Svetovou organizáciou duševného vlastníctva (World Intellectual Property Organization, WIPO) na odstránení prekážok brániacich vzdelávaniu zrakovo postihnutých. Výsledkom rokovaní je Medzinárodná zmluva o autorskom práve z roku 2013 podpísaná v Marrákeši. Do platnosti vstúpi, keď ju ratifikuje 20 krajín. Ako WBU pripomenula, doteraz tak učinili len štyri krajiny: India, Salvádor, Spojené arabské emiráty a Uruguaj. WBU sa obrátila na ostatné krajiny sveta, aby počas roka 2015 ratifikovali tento dôležitý dokument.
Louis Braille sa narodil 4. januára 1809 v Coupvray, dedine vzdialenej približne 40 kilometrov od Paríža. Oslepol ako trojročný nešťastnou náhodou v kožiarskej dielni svojho otca.
Až do desiatich rokov chodil vo svojom rodisku aj do školy. V roku 1819 na odporúčanie miestneho kňaza abbé Palluya a učiteľa Antoina Bechereta odišiel z Coupvray v Paríži do špecializovanej školy - Kráľovského ústavu nevidiacich. Vynikal prakticky vo všetkých predmetoch, osobitne v hudbe: hrával na klavíri a organe.
V roku 1821 kapitán Charles Barbier de la Serre v Kráľovskom ústave nevidiacich prezentoval systém písania, ktorý používala armáda na komunikáciu v noci. Systém využívajúci zvuky bol síce neúplný, ale Louisa Brailla veľmi zaujal. Pustil sa do jeho zlepšovania tak, že nahradil zvuky písmenami a chýbajúce znaky doplnil symbolmi.
Ako 12-ročný začal vypracúvať svoj systém písma. Prvú verziu zhotovil v roku 1829, definitívne svoje písmo dokončil v roku 1837.
Dejiny Francúzska v troch zväzkoch sa stali prvou knihou napísanou v tomto písme. Zakrátko, v roku 1844, nevidiaci na celom svete uznali a prijali Braillovo písmo za svoje.
Inteligenciou i zručnosťou prevyšoval Braille svojich spolužiakov v ústave. V ňom ho v roku 1828 vymenovali za pomocného učiteľa, o dva roky neskôr sa stal už riadnym učiteľom.
V roku 1835 sa u Brailla prejavili po prvý raz príznaky ochorenia na tuberkulózu. Postupom rokov sa choroba rozvíjala aj v dôsledku nevhodných hygienických podmienok v ústave. Večer 6. januára 1852 vo veku 43 rokov zomrel.
Pochovali ho 10. januára 1852 v Coupvray vedľa otca a sestry Marie. V súčasnosti je na mieste jeho hrobu pamätník od sochára Etienna Lerouxa a relikvia z jeho rúk. V júni 1952 totiž telesné pozostatky Louisa Brailla premiestnili do Panteónu v Paríži.
Až do desiatich rokov chodil vo svojom rodisku aj do školy. V roku 1819 na odporúčanie miestneho kňaza abbé Palluya a učiteľa Antoina Bechereta odišiel z Coupvray v Paríži do špecializovanej školy - Kráľovského ústavu nevidiacich. Vynikal prakticky vo všetkých predmetoch, osobitne v hudbe: hrával na klavíri a organe.
V roku 1821 kapitán Charles Barbier de la Serre v Kráľovskom ústave nevidiacich prezentoval systém písania, ktorý používala armáda na komunikáciu v noci. Systém využívajúci zvuky bol síce neúplný, ale Louisa Brailla veľmi zaujal. Pustil sa do jeho zlepšovania tak, že nahradil zvuky písmenami a chýbajúce znaky doplnil symbolmi.
Ako 12-ročný začal vypracúvať svoj systém písma. Prvú verziu zhotovil v roku 1829, definitívne svoje písmo dokončil v roku 1837.
Dejiny Francúzska v troch zväzkoch sa stali prvou knihou napísanou v tomto písme. Zakrátko, v roku 1844, nevidiaci na celom svete uznali a prijali Braillovo písmo za svoje.
Inteligenciou i zručnosťou prevyšoval Braille svojich spolužiakov v ústave. V ňom ho v roku 1828 vymenovali za pomocného učiteľa, o dva roky neskôr sa stal už riadnym učiteľom.
V roku 1835 sa u Brailla prejavili po prvý raz príznaky ochorenia na tuberkulózu. Postupom rokov sa choroba rozvíjala aj v dôsledku nevhodných hygienických podmienok v ústave. Večer 6. januára 1852 vo veku 43 rokov zomrel.
Pochovali ho 10. januára 1852 v Coupvray vedľa otca a sestry Marie. V súčasnosti je na mieste jeho hrobu pamätník od sochára Etienna Lerouxa a relikvia z jeho rúk. V júni 1952 totiž telesné pozostatky Louisa Brailla premiestnili do Panteónu v Paríži.
Na Slovensku zrakovo postihnutým ľuďom pomáha Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS). Život im uľahčuje aj Braillovo písmo, ktoré je základnou súčasťou výučby na špeciálnych základných školách. Tie existujú na Slovensku dve - v Bratislave a Levoči.
Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu (SKN) v Levoči v špecializovanom knižničnom fonde má vyše 5500 titulov zvukových kníh a takmer 2700 titulov kníh v Braillovom písme. Využíva ho približne 2000 čitateľov zo Slovenska ako aj zo zahraničia. Od roku 2007 majú používatelia SKN k dispozícii online digitálnu knižnicu, ktorá obsahuje 3600 zvukových kníh a časopisov.
Na problémy, s ktorými v bežnom živote zápasia zrakovo postihnutí, upozorňujú v priebehu roka aj ďalšie dni: posledná aprílová streda je Dňom vodiacich psov, 15. októbra si na celom svete ľudia pripomínajú Medzinárodný deň bielej palice a 13. november, deň narodenia Valentina Haüya, sa pripomína ako Medzinárodný deň nevidiacich.