Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Veľkonočné jedlá majú podľa etnologičky konzervatívny charakter, lebo sú spojené so sviatkom, ktorý vyžaduje dodržiavanie zvykov pri každoročnom opakovaní.
Autor TASR
Bratislava 31. marca (TASR) - Tradičné zvyky počas veľkonočného obdobia čerpajú inšpirácie najmä v dedinskom prostredí, jedálniček sa však dopĺňa o moderné potraviny. Ľudia stále dodržiavajú tradičné prvky stravy, ktoré v snahe o pestrosť upravujú do podoby baránka či novšie zajaca. Pribúdajú však zákusky, sladkosti, čokoláda a rôzne druhy alkoholu. Tvrdí to etnologička Katarína Popelková z Ústavu etnológie Slovenskej akadémie vied.
"Ústup veľkonočných zvykov neregistrujeme, skôr ide o zväčšenie ich škály. Prevažuje tendencia prenosu spôsobov veľkonočného sviatkovania z dedinského do mestského prostredia. To platí aj o škále a konzumácii veľkonočných jedál, ľudia prichádzajúci do miest dodržiavajú veľkonočné stravovacie zvyky z vidieckych lokalít, z ktorých prišli," uviedla etnologička.
Veľkonočné jedlá majú podľa etnologičky konzervatívny charakter, lebo sú spojené so sviatkom, ktorý vyžaduje dodržiavanie zvykov pri každoročnom opakovaní. Spoločným základom jedál pre celé Slovensko je mäso, zväčša šunka. Okrem toho sú pre toto obdobie charakteristické jedlá z vajec, koláče, alkoholické nápoje, mladé rastliny a chren. Obsah veľkonočného stola sa líši podľa regiónov. Podľa Popelkovej východne od Spišskej Novej Vsi sa pripravuje veľkonočný koláč nazývaný paska. V oblasti stredného Slovenska sú tradičnými sviatočnými jedlami huspenina, polievka z kyslej kapusty, plnené jahňa alebo zajac so zemiakovým šalátom, ako aj kysnutý koláč. "Na západnom Slovensku patrili medzi sviatočné jedlá pečené kozľa, plnené teľacie mäso, polievka z údeného mäsa, údená šunka so zemiakovým octovým šalátom a cvikla s chrenom. Zo sladkých jedál bol rozšírený kysnutý pletený koláč, vianočka či tvarohové a makové záviny potreté maslom," priblížila etnologička.
Na novinky upozornil aj šéfkuchár Daniel Hrivňák. "Za posledné roky k nám prichádza nový trend v gastronómii, ktorý pochádza priamo z Talianska. Kuracinu či hovädzinu nahrádzame jahňacinou a začína sa preferovať aj kozľacina. Do popredia sa dostáva aj cvikla, avšak aj napriek tomu, že obsahuje množstvo vitamínov, je to jesenno-zimná zelenina, a tak by sme mali siahať skôr po sezónnej zelenine a dodržiavať zákony prírody," povedal Hrivňák. Ako doplnil, tradičná hrudka sa môže oživiť napríklad takým spôsobom, že kozie mlieko sa vymení za kravské.
"Ústup veľkonočných zvykov neregistrujeme, skôr ide o zväčšenie ich škály. Prevažuje tendencia prenosu spôsobov veľkonočného sviatkovania z dedinského do mestského prostredia. To platí aj o škále a konzumácii veľkonočných jedál, ľudia prichádzajúci do miest dodržiavajú veľkonočné stravovacie zvyky z vidieckych lokalít, z ktorých prišli," uviedla etnologička.
Veľkonočné jedlá majú podľa etnologičky konzervatívny charakter, lebo sú spojené so sviatkom, ktorý vyžaduje dodržiavanie zvykov pri každoročnom opakovaní. Spoločným základom jedál pre celé Slovensko je mäso, zväčša šunka. Okrem toho sú pre toto obdobie charakteristické jedlá z vajec, koláče, alkoholické nápoje, mladé rastliny a chren. Obsah veľkonočného stola sa líši podľa regiónov. Podľa Popelkovej východne od Spišskej Novej Vsi sa pripravuje veľkonočný koláč nazývaný paska. V oblasti stredného Slovenska sú tradičnými sviatočnými jedlami huspenina, polievka z kyslej kapusty, plnené jahňa alebo zajac so zemiakovým šalátom, ako aj kysnutý koláč. "Na západnom Slovensku patrili medzi sviatočné jedlá pečené kozľa, plnené teľacie mäso, polievka z údeného mäsa, údená šunka so zemiakovým octovým šalátom a cvikla s chrenom. Zo sladkých jedál bol rozšírený kysnutý pletený koláč, vianočka či tvarohové a makové záviny potreté maslom," priblížila etnologička.
Na novinky upozornil aj šéfkuchár Daniel Hrivňák. "Za posledné roky k nám prichádza nový trend v gastronómii, ktorý pochádza priamo z Talianska. Kuracinu či hovädzinu nahrádzame jahňacinou a začína sa preferovať aj kozľacina. Do popredia sa dostáva aj cvikla, avšak aj napriek tomu, že obsahuje množstvo vitamínov, je to jesenno-zimná zelenina, a tak by sme mali siahať skôr po sezónnej zelenine a dodržiavať zákony prírody," povedal Hrivňák. Ako doplnil, tradičná hrudka sa môže oživiť napríklad takým spôsobom, že kozie mlieko sa vymení za kravské.
