Prvá slovenská astronómka preslávila Slovensko po celom svete. Venovala sa sledovaniu meteoritov, najmä rojových. K jej najväčším zásluhám patrí objavenie piatich nových komét.
Vyšné Hágy/Bratislava 6. októbra (TASR) - Prvá slovenská astronómka Ľudmila Pajdušáková pôsobila vo Vysokých Tatrách na Astronomickom observatóriu Skalnaté Pleso.
Objaviteľka piatich komét, autorka populárno-vedeckých článkov o astronómii, kozmonautike a svetonázorových problémoch a riaditeľka Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) zomrela pred 35 rokmi 6. októbra 1979 vo Vyšných Hágoch.
Venovala sa sledovaniu meteoritov, najmä rojových. Unikátna zbierka 10.000 snímok s viac ako 11.000 meteoritmi z roku 1946, do ktorej vo veľkej miere prispela, bola v tých časoch po harvardskej najpočetnejšia. K jej najväčším zásluhám však patrí objavenie piatich nových komét: Pajdušáková – Rotbart – Weber (1946), Pajdušáková – Mrkos (1948), P/Honda – Mrkos – Pajdušáková (1948), Pajdušáková (1951) a Pajdušáková (1953). Venovala sa aj výskumu Slnka, najmä slnečnej koróny.
K jej najväčším zásluhám však patrí objavenie piatich nových komét: Pajdušáková – Rotbart – Weber (1946), Pajdušáková – Mrkos (1948), P/Honda – Mrkos – Pajdušáková (1948), Pajdušáková (1951) a Pajdušáková (1953). Foto: TASR/AP
Ľudmila Pajdušáková sa narodila 29. júna 1916 v Radošovciach pri Senici, študovala na gymnáziu v Kláštore pod Znievom. Od mladosti mala záľubu najmä v astronómii, kým sa však k nej dostala na profesionálnej úrovni, musela prejsť dlhú cestu. Najskôr sa po úmrtí rodičov sama starala o súrodencov, živila ich ako učiteľka na viacerých meštianskych školách. Miesto v Štátnom observatóriu Skalnaté Pleso (založené v roku 1943) si našla v roku 1944, najskôr tam pracovala ako technička. Popri zamestnaní študovala na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave astronómiu. Titul RNDr. získala v roku 1950, vedeckú hodnosť CSc. v roku 1966.
Príkladnou húževnatosťou sa vypracovala na riaditeľku Astronomického ústavu SAV v Tatranskej Lomnici.
V roku 1967 ju zvolili za členku Medzinárodnej astronomickej únie (International Astronomical Union - IAU). Publikovala viac ako 20 pôvodných vedeckých prác v domácich i zahraničných časopisoch, desiatky odborných prác a viac ako 100 prác vedecko-popularizačného charakteru o astronómii, kozmonautike a svetonázorových problémoch.
Zaslúžila sa aj o zapojenie Astronomického ústavu SAV do medzinárodnej spolupráce v oblasti výskumu a využitia kozmického priestoru a pripravovala pokusy a prístroje pre umelé družice v rámci programu Interkozmos.
Do značnej miery sa zaslúžila o popularizovanie amatérskej astronómie na Slovensku.
Prvá slovenská astronómka preslávila Slovensko po celom svete. Zomrela 6. júna 1979 vo Vyšných Hágoch krátko pred svojimi 63. narodeninami.
Jej bývalý manžel Antonín Mrkos objavil 17. októbra 1982 na juhočeskej hvezdárni Kleť Asteroid 1982 UJ2, ktorý dostal meno 3636 Pajdušáková.
