Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Rezbárčeniu sa vážnejšie začal venovať, keď zo zdravotných dôvodov musel odísť do invalidného dôchodku.
Autor TASR
,aktualizované Poluvsie 15. decembra (TASR) – Mimoriadne širokospektrálne záľuby má ľudový umelec Kamil Znamenák (61) z hornonitrianskej obce Poluvsie. Už približne 25 rokov je členom miestnej folklórnej skupiny Lubená, kde hrá na heligónke, pritom spieva a keď bol mladší aj tancoval. Okrem toho sa venuje insitnému maliarstvu a v posledných rokoch sa pustil aj do rezbárstva.
Je zaujímavé, že pôvodne sa vyučil za obrábača kovov, hoci ho to vždy ťahalo k drevu. Už ako chlapec pri pasení husí nožíkom vyrezal z konárikov prvé postavičky. Zamestnal sa v drevárskej fabrike na výrobu ohýbaných stoličiek, k drevu mal teda stále blízko, ale na vyrezávanie, tak ako si to on predstavoval, stále nemal čas. Účinkovanie v rôznych scénkach vo folklórnom súbore, kde prezentujú rôzne ľudové zvyky a tradície, ho podnietilo, aby ich skúsil namaľovať. Tak ako si to pamätá z detstva a obrazy boli skutočne zaujímavé. Namaľoval napríklad dedinskú zábavu, žatvu, pasenie oviec, fašiangy, páranie peria a iné. Jeho domáca zabíjačka na okresnej výstave prác amatérskych výtvarníkov v Prievidzi mu v tomto roku vyniesla prvú cenu. V týchto dňoch pracuje na stvárňovaní vianočnej pohody v gazdovskom dome. Obraz nosí v hlave už dlhšie. Domáci sedia za štedrovečerným stolom, potrebuje však ešte domaľovať vianočný stromček, ako bolo zvykom, zavesený pod stropom a niekoľko detailov.
Rezbárčeniu sa vážnejšie začal venovať, keď zo zdravotných dôvodov musel odísť do invalidného dôchodku. „Konečne mám na túto záľubu čas,“ hovorí neúnavný umelec. Z lipového dreva vyrezáva reliéfy, ktoré sú takisto odrazom skúseností a obrazov z detstva. Stvárňuje však aj postavy a tváre ľudí, ktoré si zapamätal. „Veľmi často sa však nechávam inšpirovať tvarom materiálu, ktorý sa mi dostane do rúk,“ hovorí umelec. Takto zo zvláštne rozvetveného konára, ktorý našiel odpílený na cintoríne, vyrezal trpiaceho Ježiša Krista. Nie je ako najčastejšie pri týchto motívoch pribitý na kríž, ale presvedčivo znázornil jeho utrpenie v tvári a kŕčovito vykrútených prstoch oboch rúk. V týchto dňoch dokončuje vidiecku mladú rodinu. Tento námet mu takisto vnukol tvar dreva, ktorý sa mu dostal do rúk.
V jeho rodinnom dome mu všetky steny slúžia ako galéria, kde uchováva obrazy, ktoré si najviac cení. Rovnako je to aj s rezbárskymi prácami. Pravidelne sa však prezentuje svojím umením na vlastných i spoločných výstavách, kde často priamo pred očami divákov aj predvádza, ako vzniká soška alebo reliéf a čo k tomu používa.
Je zaujímavé, že pôvodne sa vyučil za obrábača kovov, hoci ho to vždy ťahalo k drevu. Už ako chlapec pri pasení husí nožíkom vyrezal z konárikov prvé postavičky. Zamestnal sa v drevárskej fabrike na výrobu ohýbaných stoličiek, k drevu mal teda stále blízko, ale na vyrezávanie, tak ako si to on predstavoval, stále nemal čas. Účinkovanie v rôznych scénkach vo folklórnom súbore, kde prezentujú rôzne ľudové zvyky a tradície, ho podnietilo, aby ich skúsil namaľovať. Tak ako si to pamätá z detstva a obrazy boli skutočne zaujímavé. Namaľoval napríklad dedinskú zábavu, žatvu, pasenie oviec, fašiangy, páranie peria a iné. Jeho domáca zabíjačka na okresnej výstave prác amatérskych výtvarníkov v Prievidzi mu v tomto roku vyniesla prvú cenu. V týchto dňoch pracuje na stvárňovaní vianočnej pohody v gazdovskom dome. Obraz nosí v hlave už dlhšie. Domáci sedia za štedrovečerným stolom, potrebuje však ešte domaľovať vianočný stromček, ako bolo zvykom, zavesený pod stropom a niekoľko detailov.
Rezbárčeniu sa vážnejšie začal venovať, keď zo zdravotných dôvodov musel odísť do invalidného dôchodku. „Konečne mám na túto záľubu čas,“ hovorí neúnavný umelec. Z lipového dreva vyrezáva reliéfy, ktoré sú takisto odrazom skúseností a obrazov z detstva. Stvárňuje však aj postavy a tváre ľudí, ktoré si zapamätal. „Veľmi často sa však nechávam inšpirovať tvarom materiálu, ktorý sa mi dostane do rúk,“ hovorí umelec. Takto zo zvláštne rozvetveného konára, ktorý našiel odpílený na cintoríne, vyrezal trpiaceho Ježiša Krista. Nie je ako najčastejšie pri týchto motívoch pribitý na kríž, ale presvedčivo znázornil jeho utrpenie v tvári a kŕčovito vykrútených prstoch oboch rúk. V týchto dňoch dokončuje vidiecku mladú rodinu. Tento námet mu takisto vnukol tvar dreva, ktorý sa mu dostal do rúk.
V jeho rodinnom dome mu všetky steny slúžia ako galéria, kde uchováva obrazy, ktoré si najviac cení. Rovnako je to aj s rezbárskymi prácami. Pravidelne sa však prezentuje svojím umením na vlastných i spoločných výstavách, kde často priamo pred očami divákov aj predvádza, ako vzniká soška alebo reliéf a čo k tomu používa.
