Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Za svoje zásluhy dostal vyznamenanie Československý vojnový kríž, Československú vojnovú medailu Za zásluhy I. stupňa a viacero domácich i zahraničných medailí.
Autor TASR
Banská Bystrica/Bratislava 24. augusta (TASR) - K popredným postavám Slovenského národného povstania (SNP) patril Ludvík Nábělek.
Ludvík Nábělek sa narodil 10. mája 1896 v českom Kroměříži. Po štúdiu na tamojšom gymnáziu odišiel na Lekársku fakultu Univerzity Karlovej v Prahe. Promoval v roku 1920. V rokoch 1924-39 bol lekárom Okresnej nemocenskej poisťovne v Banskej Bystrici na Slovensku. V roku 1939 ho zo štátnej služby prepustili. Stal sa príslušníkom odbojovej skupiny Obrana národa, členom ilegálnej Šrobárovej skupiny a účastníkom príprav SNP. S Vavrom Šrobárom bol spoluautorom Proklamácie vojenského revolučného vedenia a Proklamácie Predsedníctva ústredného národného výboru z 30. augusta 1944. Počas SNP bol zástupcom prednostu vojensko-politického oddelenia, neskôr vedúcim propagačného oddielu povstaleckej armády. Po ústupe SNP do hôr bol lekárom 1. partizánskej brigády J. V. Stalina a oddielu Vpred.
V rokoch 1945-1946 sa stal expertom ministra národnej obrany pri identifikovaní obetí masových hrobov. V rokoch 1946-48 bol v hodnosti plukovníka prednostom zdravotníckeho odboru v Banskej Bystrici. V rokoch 1948-71 pôsobil ako pracovník Okresného ústavu národného zdravia (OÚNZ) v rôznych funkciách v Banskej Bystrici. Od roku 1971 bol na dôchodku. Zomrel v Banskej Bystrici 14.10.1982 vo veku 94 rokov.
V roku 1945 sa podieľal na vzniku Zväzu vojakov SNP a zakladal časopis Bojovník. Za svoje zásluhy dostal vyznamenanie Československý vojnový kríž, Československú vojnovú medailu Za zásluhy I. stupňa a viacero domácich i zahraničných medailí. Bol nositeľom Radu SNP I. triedy.
Ludvík Nábělek sa narodil 10. mája 1896 v českom Kroměříži. Po štúdiu na tamojšom gymnáziu odišiel na Lekársku fakultu Univerzity Karlovej v Prahe. Promoval v roku 1920. V rokoch 1924-39 bol lekárom Okresnej nemocenskej poisťovne v Banskej Bystrici na Slovensku. V roku 1939 ho zo štátnej služby prepustili. Stal sa príslušníkom odbojovej skupiny Obrana národa, členom ilegálnej Šrobárovej skupiny a účastníkom príprav SNP. S Vavrom Šrobárom bol spoluautorom Proklamácie vojenského revolučného vedenia a Proklamácie Predsedníctva ústredného národného výboru z 30. augusta 1944. Počas SNP bol zástupcom prednostu vojensko-politického oddelenia, neskôr vedúcim propagačného oddielu povstaleckej armády. Po ústupe SNP do hôr bol lekárom 1. partizánskej brigády J. V. Stalina a oddielu Vpred.
V rokoch 1945-1946 sa stal expertom ministra národnej obrany pri identifikovaní obetí masových hrobov. V rokoch 1946-48 bol v hodnosti plukovníka prednostom zdravotníckeho odboru v Banskej Bystrici. V rokoch 1948-71 pôsobil ako pracovník Okresného ústavu národného zdravia (OÚNZ) v rôznych funkciách v Banskej Bystrici. Od roku 1971 bol na dôchodku. Zomrel v Banskej Bystrici 14.10.1982 vo veku 94 rokov.
V roku 1945 sa podieľal na vzniku Zväzu vojakov SNP a zakladal časopis Bojovník. Za svoje zásluhy dostal vyznamenanie Československý vojnový kríž, Československú vojnovú medailu Za zásluhy I. stupňa a viacero domácich i zahraničných medailí. Bol nositeľom Radu SNP I. triedy.
