Bratislava 20. júla (TASR) - Vo štvrtok oslávi významné jubileum 70 rokov legendárny futbalista Ladislav Jurkemik (nar. 20. júla 1953 v Jacovciach), člen slávnej éry československých majstrov Európy z Belehradu 1976. Za národný tím odohral v rokoch 1974-1983 celkovo 57 medzištátnych zápasov a ako nekompromisný stopér v nich strelil tri góly. Po skončení aktívnej kariéry pôsobil aj ako kormidelník slovenskej reprezentácie a v súčasnosti zastupuje trénerov vo výkonnom výbore Slovenského futbalového zväzu (VV SFZ).

Jurkemik bol známy ďalekonosnými tvrdými strelami a maximalistickým prístupom k povinnostiam - prísny bol však nielen na ľudí okolo, ale predovšetkým na seba. Najpamätnejší gól strelil do siete Dina Zoffa v súboji o 3. miesto na ME 1980 v Neapole, ktorým vyrovnal na 1:1 a Československo napokon domácim Talianom uchmatlo spred nosa bronzové medaily. "Išlo o nacvičený signál, ktorý sme priniesli do reprezentácie so spoluhráčom z Interu Lacom Petrášom. Naučil nás ho bývalý tréner a vynikajúci človek Michal Vičan, pričom viackrát sme ho použili už v lige. V stretnutí skupinovej fázy proti Grécku som ho vyskúšal, ale vtedy mi lopta zle skočila od čiary, ktorá bola až príliš vyhĺbená vápnom a dobre som ju netrafil. Skončila na druhej strane ihriska v aute. Proti Taliansku mi však sadla na nohu presne. Gól na takomto podujatí letí do sveta. Presvedčil som sa o tom o pár rokov neskôr, keď som pôsobil vo Švajčiarsku a môj zásah do siete Talianska vysielali v televíznych šotoch. Bol to pekný pocit, ktorý si vážim viac ako peniaze," povedal Jurkemik v archívnom rozhovore pre TASR.

Štyri roky predtým, na ME 1976, bol "benjamínkom" v tíme vedenom legendárnym trénerom Václavom Ježkom, ktorý vo finále v Belehrade zdolal v jedenástkovom rozstrele Nemeckú spolkovú republiku 5:3 po remíze 2:2 v riadnom hracom čase a predĺžení a vystúpil na európsky trón. "Pred šampionátom sme boli tri týždne na sústredení v Tatrách. Mužstvo už tam nacvičovalo jedenástky. Ja nie, lebo som ich nekopal ani v klube, v reprezentácii na ne boli určení iní hráči. Vo finále s Nemeckom však nastala kuriózna situácia. Kopať mali ísť Móder, Pollák, Pivarník, lenže povedali, že nejdú. Prišiel za mnou Ježkov asistent Jožko Vengloš a spýtal sa ma, či nejdem. Bol som vystrašený. Ale nakoniec ma presvedčil a išiel som. Rozhodol som sa pre tvrdú strelu a našťastie to tam padlo. Pôvodne som chcel kopať po ľavej ruke Seppa Maiera. Chvalabohu, v poslednej chvíli som si to rozmyslel, lebo práve tam sa nemecký brankár hodil." Posledný zápas v národnom tíme odohral v roku 1983 proti Rumunsku.

Ladislav Jurkemik začínal s futbalom v Topoľčanoch. Drvivú časť kariéry (10 rokov) strávil v Interi Bratislava, vojenskú službu si odkrútil v Dukle Banská Bystrica a vyskúšal aj šťastie v cudzine. V rokoch 1984-1988 pôsobil vo švajčiarskom St. Gallene, neskôr v FC Chur (1988-1992). Tu sa po skončení hráčskej kariéry vydal na trénerskú dráhu. V Chure začínal ako hrajúci tréner, v sezóne 1992/93 pôsobil v Sturme Graz, v ďalšej už sedel na lavičke Spartaka Trnava.

V rokoch 1994-1996 trénoval rakúsky Kapfenberg, po návrate na Slovensko koučoval na klubovej úrovni postupne Rimavskú Sobotu, MŠK SCP Ružomberok, Kobu Senec, MŠK Žilina, bratislavský Inter, opäť skúsil šťastie v zahraničí na Morave v 1. FC Slovácko a ako svoj posledný klub viedol FC Nitra (2011/12). V rokoch 2002-2003 bol tréner slovenskej reprezentácie v kvalifikácii EURO 2004, o rok neskôr viedol aj národný tím do 21 rokov. V ankete o slovenského Futbalistu storočia obsadil 13. miesto. V roku 2019 ho uviedli do Siene slávy slovenského futbalu.