Bratislava 1. júna (TASR) - Začali len vlani v septembri, no už majú za sebou prvé úspechy.

Deti z hokejovej školy Zdena Cígera urobili podľa bývalého reprezentačného útočníka veľké pokroky a keď vidí, s akou zanietenosťou jeho malí zverenci zo sociálne znevýhodneného prostredia pristupujú k tréningom, srdce mu plesá radosťou.

V rozhovore pre TASR okrem iného prezradil, že potenciálnych nástupcov súčasných hviezd slovenského hokejového neba treba niekedy doslova vyhnať zo štadióna.

Keď minulý rok škola otvorila svoje brány, deklarovaným cieľom bolo nabratie približne dvadsiatky detí, z ktorých sa následne vyselektujú najväčšie talenty a tie sa umiestnia do "riadnych" klubov. Túto víziu sa už darí napĺňať.

"Okrem tréningov v domácich podmienkach sme absolvovali kemp v Maďarsku a zahrali si na turnajoch doma i v zahraničí. Jeden z turnajov v bratislavskom obchodnom centre sa nám v konkurencii tímov s Česka a Maďarska dokonca podarilo vyhrať. Spolupracujem s dúbravským klubom HOBA Bratislava a už minulú sezónu tam moji chlapci hosťovali, po víkendoch hrali zápasy. Bol som veľmi rád, že hoci sa hokeju venujú len krátko, dokázali sa prispôsobiť veľkému klzisku a boli platnými hráčmi," uviedol Cíger.

Vek už nie je problémom

Škola bola pôvodne určená pre mládež vo veku 8 až 10 rokov, v praxi však tento limit zostal nedodržaný a na umelej ploche pri hoteli v bratislavskej Trnávke sa preháňajú mladšie i staršie deti.

"V súčasnosti mám šesťročných i dvanásťročných. Dá sa tak fungovať, vedia sa prispôsobiť jeden druhému. Vytvoril sa tam naozaj dobrý kolektív, žijú s tým a ja sa tomu veľmi teším. Spolu trénujem 21 detí, medzi ktorými sú samozrejme rozdiely. Keďže podstatou projektu je nájsť talenty, s niektorými chlapcami sa z výkonnostných či vekových dôvodov časom budeme musieť rozlúčiť. Čím viac detí však prejde školou, tým väčšia bude šanca naplniť stanovený cieľ," vysvetlil.

Tak ako pri veku, aj v otázke príslušnosti k sociálne slabšej vrstve došlo k prižmúreniu oka: "Keď som projekt odštartoval, vznikla otázka, koho vlastne možno označiť za sociálne slabšieho. Priznám sa, že od istého času som to už ani neriešil, no časom sa k tomu myslím dostaneme. Väčšina detí je však určite zo znevýhodneného prostredia, napríklad z detských domovov. Niektoré rodiny som navštívil a videl, ako a kde žijú a že by mali problém umiestniť dieťa do normálneho klubu. Mal som však už aj taký prípad, že som jedného chlapca musel vyradiť. Jednoducho som vycítil, že jeho mama má väčší záujem na jeho hokejovom progrese než on sám. Vôbec sa nezlepšoval a bolo vidieť, že ho to nebaví. Musel som takto zareagovať, aby to negatívne nevplývalo na ostatných. Mám tam ešte jedného chlapca, ktorý je trochu náladový a sem tam povie, že sa mu nechce, ale ostatní sa naozaj tešia na tréningy, do ničoho ich nemusím nútiť."

Priestoru na rozvoj talentu majú deti u Cígera habadej. "Trénujeme skoro každý deň po dve až tri hodiny, časovo teda nie sme nejako obmedzení. Vďaka tomu majú veľa priestoru na to, aby sa zdokonaľovali. Myslím si, že aj rodičia detí mali dobrý pocit z toho, keď videli, že chlapci sa dokázali vypracovať na určitú úroveň. Teší ma, že na deťoch je vidno záujem, bojovnosť a túžbu niečo dokázať. Najviac to bolo badateľné na zápasoch a turnajoch, ktoré sme doteraz odohrali. Je to niečo, čo aj mňa posúva ďalej. Niekedy musím decká priam vyhadzovať z tréningu, nechce sa im skončiť. Potom si aj doma vypočujem, že by sme nemuseli tak často trénovať. Záujem detí však do toho vťahuje aj mňa a potom človek nehľadí na čas. Nedávno som im dal pauzu a aj tak mi tam chodili, až som ich musel vyhnať s tým, aby si oddýchli. Zamrzelo ma to, ale ani športovať sa nedá úplne každý deň."

Trénujú aj na umelom ľade

Tréningy prebiehajú predovšetkým na syntetickej ľadovej ploche, zápasy však "cígerovci" hrajú na klasickom ľade. "Fungujeme v stiesnených podmienkach, deti však majú k dispozícii aj šatne. Špecifikom je predovšetkým umelý ľad, ktorý raz týždenne kombinujeme s normálnym. Zatiaľ sa však potvrdzuje porekadlo ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku. Z vlastnej skúsenosti viem, že pohyb na umelom ľade je fyzicky náročnejší, ale technika korčuľovanie je v zásade rovnaká. Decká sa tomu prispôsobili a hoci im adaptácia na normálny ľad zaberie zopár minút, počas zápasov je vidno, akoby mali na viac, že sú fyzicky zdatnejší," vysvetlil.

Peňazí nikdy nie je dosť

Cíger do školy vkladá nielen svoje bohaté hokejové skúsenosti, ale tiež vlastné peniaze: "Je to finančne náročné a hoci mi podala pomocnú ruku Nadácia Poštovej banky, dávam do toho nemalé prostriedky z vlastného vrecka. Priebežne sa snažím nájsť ešte nejakých partnerov, ktorí by do toho vstúpili. Doba je vrtkavá, nemôžem sa spoliehať len na existujúcich podporovateľov. Žijem z tohto pohľadu v určitej neistote, ale nerobím si z toho stresy. Nie je to biznis, nikto sa na tom nesnaží zarobiť. Človek sa tomu musí obetovať. Kým finančne vládzem, budem robiť, čo je v mojich silách. Nedávno som napríklad kúpil zastrešenie plochy, jednoducho stále sa objaví niečo, čo treba urobiť," uviedol.

"Dôležité bolo začať s tým, rozbehnúť to. Niečo také by sa malo diať aj v kluboch a týmto spôsobom potiahnuť vždy dvoch, troch chlapcov. Myslím si, že to nie je až tak o peniazoch ako sa hovorí. Samotný hokej samozrejme stojí veľa peňazí, nie je jednoduché postaviť štadión a celú infraštruktúru plus celé to udržiavať. Slovenský hokej prichádza o kvalitu, lebo kedysi bol dostupnejší, mohli ho hrať aj tí slabší a postupne sa zdokonaľovať. Dôležitá je tiež prirodzená konkurencia, jednoducho všetci nemôžu byť dobrí. Tam, kde rodičia deťom hokej platia, sa stáva, že vstupujú do kompetencií trénera a vzniká problém, že nehrajú tí najlepší. Práve toto je moja obrovská výhoda - nikto mi do toho nehovorí," povedal Cíger.

Asi sa presťahujú do Petržalky

Medzi Cígerovými zverencami možno nájsť aj jedno dievča, pričom sa pracuje aj na jej uplatnení v klasickom klube. "Môžem povedať, že je celkom šikovná. Samozrejme, po fyzickej stránke sa to nedá porovnať s chalanmi, ale poctivo korčuľuje a trénuje. Myslím si, že časom bude môcť vstúpiť do ženského klubu. Črtá sa aj spolupráca s novovzniknutým klubom HC Petržalka, kde chcú robiť aj ženský hokej a takéto prepojenie by mohlo fungovať," tvrdí.

Práve s pravým brehom Dunaja bude zrejme spätá celá budúcnosť školy. "Vyzerá to tak, že sa budeme sťahovať do Petržalky. Chcem súčasné podmienky ešte zlepšiť a vytvoriť areál, ktorý bude fungovať ešte lepšie. Od malička robím hokej a povedzme si pravdu, nič iné neviem, resp. prečo by som robil niečo iné. Každý by mal robiť to, čo vie najlepšie."