Vysoká nad Kysucou/Bratislava 8. januára (TASR) – Galerista a spoluzakladateľ bratislavskej Danubiany Vincent Polakovič o ňom povedal, že brilantné majstrovstvo ho radí nepochybne k európskym umelcom, ktorým slovanstvo, hlavne v očiach západných zberateľov a obdivovateľov výtvarného umenia, nemožno uprieť. Maliar, grafik, ilustrátor a sochár Miroslav Cipár sa v stredu 8. januára dožíva 85 rokov.

Umelec patrí medzi najvšestrannejších slovenských výtvarníkov. So svojím bohatým portfóliom malieb, sôch, grafík získal viacero významných ocenení. V rámci svojej rozmanitej tvorby vytvoril aj mnohé známe logá, no nepochybne najpopulárnejšie sú však jeho ilustrácie.

Miroslav Cipár sa narodil 8. januára 1935 v Semeteši, časti obce Vysoká nad Kysucou. Po ukončení štúdia slovenského jazyka a výtvarnej výchovy na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave pokračoval vo vzdelávaní v rokoch 1955-1961 na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Konkrétne v oddelení grafiky u profesora Vincenta Hložníka a v oddelení monumentálnej maľby u profesora Petra Matejku.

V Cipárovej tvorbe sa prelínajú voľná maľba, kresba, kaligrafia, grafika, ale i sochárstvo a medailérstvo. Jeho aktivity siahajú aj do oblasti reklamnej a plagátovej tvorby, animovaného filmu a scénografie. Do povedomia širokej verejnosti sa zapísal najmä ako vynikajúci ilustrátor, ocenený mnohými významnými oceneniami a tiež ako tvorca značiek a logotypov. Pre najrôznejšie inštitúcie ich doteraz vytvoril viac ako 200, medzi inými aj logo Kysuckej galérie. "Maľujem skoro denne. Keď nie som v ateliéri, som nervózny, nevrlý, nesvoj. Ale keď pracujem a ide mi to, keď viem, čo budem robiť, som láskavý, rozdávam sa a je mi dobre na svete", povedal výstižne o svojej tvorbe Miroslav Cipár.

Erudovanosť a skúsenosti získal začiatkom 70.rokov v indickom Novom Dillí v Children's Book Institut. Workshop pre ilustrátorov na Srí Lanke viedol v roku 1985 a o dva roky neskôr získal štipendium v Spojených štátoch amerických. Uznávaný slovenský výtvarník stál pri zrode a realizácii viacerých kultúrnych projektov ako je napríklad Bienále ilustrácií Bratislava (BIB). Významnú úlohu zohral aj v prelomovom roku 1989, keď bol jedným zo zakladateľov hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN).

Na okraj toho, kedy sa počas svojho aktívneho umeleckého života cítil najviac slobodný a naopak, kedy mal vnútorný pocit obmedzovania vnútornej tvorivej slobody, jubilujúci Miroslav Cipár pre TASR uviedol: "Sloboda je relatívny pojem a závisí na tom, či ju vnímate vzhľadom na politický režim, alebo vnútorne v rámci vašej osobnosti. Práve Pablo Picasso povedal, že vnútorná sloboda je o tom, že maliar aj za väzenskými múrmi môže naslineným prstom do prachu nakresliť, alebo aj na stenu zobraziť svoje posolstvo. Na jednej z mnohých výstav v Zbraslavi som raz videl sochu, ktorá mala názov Stálost myšlení. Veľmi ma upútala aj tým, že vlastne vyjadrovala tú stálosť v rozhodovaní sa, v názoroch, integritu osobnosti človeka. V názoroch na čokoľvek a v akomkoľvek režime. A o tom predsa sloboda ako taká je. To isté platí aj o slobode umelca."

Meno Miroslava Cipára poznajú celé generácie detí. Vďaka jeho nadčasovým a pôvabným ilustráciám. Veď stačí spomenúť napríklad Hrdinský zápisník od Kláry Jarunkovej. Humorne ladené príbehy detí 50. a 60. rokov tvoria obsah spomínanej nadčasovej literatúry pre mládež. Pohľad detí na svet, ich živosť až živelnosť sa nemení ani s odstupom vyše polstoročia. Miroslavovi Cipárovi rozhodne zábavný a nápaditý rozmer vo výtvarnom vyjadrení nechýba. 

Za ilustrátorskú tvorbu získal Miroslav Cipár viacnásobnú Cenu vydavateľstva Mladé letá a čestné uznania a ceny zo súťaže Najkrajšia kniha. Za ilustrácie ku knihe Márie Ďuríčkovej Zlatá brána získal v roku 1977 Európsku cenu na Univerzite v Padove, Zlatú medailu BIB a bronzovú medailu IBA v Lipsku. Za Ilustrácie ku knižkám tejto autorky Biela kňažná a Dunajská kráľovná získal Plakety BIB '73 a BIB '77. Zlatou medailou na IBA Lipsko v roku 1982 bola s jeho ilustráciami ocenená kniha Miroslava Válka Veľká cestovná horúčka.

Od roku 1979 je výtvarník nositeľom ceny Ľudovíta Fullu. V roku 2001 sa stal nositeľom Radu Ľudovíta Štúra I. triedy.