Paríž/Bratislava 15. júla (TASR) - Parížan Hippolyte Mege-Mouries získal pred 145 rokmi patent na margarín.

Umelé maslo sa od 15. júla 1869 stalo dlhodobo skladovateľným tukom pre vojsko, námorníkov a chudobné vrstvy obyvateľstva.

Umelé maslo, ako sa margarín tiež nazýval, bol výsledkom dômyselných chemických postupov, ktoré vykonal vynálezca Mege-Mouries na žiadosť vlády Napoleona III.

Vo Francúzsku sa v tom čase prejavil nedostatok masla, ktorého cena veľmi vzrástla. Ďalšou požiadavkou bolo vyrobiť dobre skladovateľný tuk pre stravovanie vojska.

Hippolyte Mege-Mouries použil pri výrobe margarínu vnútorný loj hovädzieho dobytka. Rozmliaždený tuk zahrieval pri teplote 40-50 stupňov Celzia, zmiešaval s výťažkom zo žalúdkov oviec, miesil so soľou, vodou a farbivami. Zložky masy sa ďalej oddeľovali zahrievaním a lisovaním.

Foto: bloombergview.com

Výsledkom zložitého postupu bola svetložltá hmota príjemnej chuti, rozplývajúca sa v ústach podobne ako maslo. Dostala názov oleomargarín. Tento sa spracovaním so smotanou zmenil na margarín – umelé maslo.

Mege-Mouries si svoj vynález dal patentovať aj v USA a Veľkej Británii. V roku 1874 predal svoj patent americkej firme United States Dairy Company, ktorá výrobu zdokonalila.

Na program sa v súvislosti s náhradou masla dostala aj otázka zdravotná. Ukázalo sa, že používanie margarínu z čerstvého tuku škodlivé nie je. Zdravie ľudí by však mohla ohroziť jeho výroba zo starého tuku, alebo z tuku chorých zvierat. Špeciálna komisia v USA zistila, že na výrobu margarínu sa používal aj takýto tuk a preto bola jeho výroba takmer zakázaná.

Rakúsko-Uhorsko 16. januára 1896 prijalo zákon, podľa ktorého výrobu margarínu (aj ostatných potravín) mal sledovať špeciálny dozor.