Akademická maliarka zomrela pred 30 rokmi.
Autor TASR
Tvrdošín/Bratislava 23. apríla (TASR) - V nedeľu 23. apríla uplynie 30 rokov od úmrtia akademickej maliarky a národnej umelkyne Márie Medveckej. Celú svoju tvorbu zamerala na zobrazovanie premien rodnej Oravy a v jej celoživotnom maliarskom diele cítiť hlboký vzťah k rodnému kraju a jeho ľudu. Nazývali ju preto aj kronikárkou Oravy.
Jej dielo môžeme okrem galérií nájsť na poštových známkach, v minulosti (1961-1988) na desaťkorunovej československej bankovke, ktorej bola autorkou.
Mária Medvecká sa narodila 11. októbra 1914 v oravskej dedinke Medvedzie (dnes je mestskou časťou Tvrdošína). Pochádzala zo šľachtického rodu Medveckých z Medvedzieho a Malého Bysterca (dnes časť Dolného Kubína). Študovala na Pedagogickej akadémii v Bratislave. Pôsobila ako učiteľka v Zubrohlave, Tvrdošíne, Jablonke a Námestove. V rokoch 1942-1945 študovala na Oddelení kreslenia a maľovania Slovenskej vysokej školy technickej (SVŠT, dnes Slovenská technická univerzita - STU) v Bratislave u profesora Maximiliána Schurmanna. V štúdiu pokračovala na Akadémiách výtvarných umení vo Viedni (Rakúsko) u profesora Robina Christiana Andersena (1945-1946) a v českej Prahe u profesora Jána Želibského (1946-1947). V roku 1948 ešte absolvovala Vysokú školu výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave. Bola predstaviteľkou realistickej orientácie slovenského výtvarného umenia 20. storočia. Vo svojom diele dospela k pohľadu a výrazu, založenému na bezprostrednom a nepatetickom vzťahu k realite krajiny a človeka. Mala zmysel pre sociálne cítenie, od 50. rokov minulého storočia sa venovala i angažovaným témam socialistického realizmu (industrializácia, budovanie socialistickej spoločnosti). Je autorkou žánrových obrazov, krajiniek a kresieb. Venovala sa figurálnej, krajinárskej a portrétnej tvorbe. Bola členkou tvorivej skupiny Život.
S výnimkou študentských čias, prežila Mária Medvecká celý svoj život na Orave. Spolu s manželom akademickým maliarom Ctiborom Belanom sa venovali tvorivej práci a významnej kultúrno-výchovnej činnosti, mali veľký podiel na vzniku Oravskej galérie v Dolnom Kubíne (1965). Doslova kliesnili cestu profesionálnemu výtvarnému umeniu v kraji, kde dovtedy tamojší obyvatelia nemali možnosť sa s ním stretať. Priekopnícku úlohu zohrali jej putovné výstavy po Orave.
Od roku 1979 v budove kúrie z 19. storočia vystavuje jej diela galéria v Tvrdošíne, ktorú po nej pomenovali (je to vysunuté pracovisko Oravskej galérie v Dolnom Kubíne). Na ploche 583 štorcových metrov je vystavených 266 olejomalieb a kresieb, ktoré poskytujú obraz o jej vývojových etapách a žánrových okruhoch celoživotnej tvorby.
V roku 1979 mala súbornú výstavu v Národnej galérii v Prahe. Samostatne vystavovala v mnohých mestách v bývalom Československu aj zahraničí (v Číne, Maďarsku, Nemeckej demokratickej republike - NDR, Poľsku, Rumunsku a Zväze sovietskych socialistických republík - ZSSR).
Akademická maliarka Mária Medvecká zomrela 23. apríla 1987 v Bratislave. Pochovaná je na cintoríne v Tvrdošíne-Medvedzí.
Jej dielo môžeme okrem galérií nájsť na poštových známkach, v minulosti (1961-1988) na desaťkorunovej československej bankovke, ktorej bola autorkou.
Mária Medvecká sa narodila 11. októbra 1914 v oravskej dedinke Medvedzie (dnes je mestskou časťou Tvrdošína). Pochádzala zo šľachtického rodu Medveckých z Medvedzieho a Malého Bysterca (dnes časť Dolného Kubína). Študovala na Pedagogickej akadémii v Bratislave. Pôsobila ako učiteľka v Zubrohlave, Tvrdošíne, Jablonke a Námestove. V rokoch 1942-1945 študovala na Oddelení kreslenia a maľovania Slovenskej vysokej školy technickej (SVŠT, dnes Slovenská technická univerzita - STU) v Bratislave u profesora Maximiliána Schurmanna. V štúdiu pokračovala na Akadémiách výtvarných umení vo Viedni (Rakúsko) u profesora Robina Christiana Andersena (1945-1946) a v českej Prahe u profesora Jána Želibského (1946-1947). V roku 1948 ešte absolvovala Vysokú školu výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave. Bola predstaviteľkou realistickej orientácie slovenského výtvarného umenia 20. storočia. Vo svojom diele dospela k pohľadu a výrazu, založenému na bezprostrednom a nepatetickom vzťahu k realite krajiny a človeka. Mala zmysel pre sociálne cítenie, od 50. rokov minulého storočia sa venovala i angažovaným témam socialistického realizmu (industrializácia, budovanie socialistickej spoločnosti). Je autorkou žánrových obrazov, krajiniek a kresieb. Venovala sa figurálnej, krajinárskej a portrétnej tvorbe. Bola členkou tvorivej skupiny Život.
S výnimkou študentských čias, prežila Mária Medvecká celý svoj život na Orave. Spolu s manželom akademickým maliarom Ctiborom Belanom sa venovali tvorivej práci a významnej kultúrno-výchovnej činnosti, mali veľký podiel na vzniku Oravskej galérie v Dolnom Kubíne (1965). Doslova kliesnili cestu profesionálnemu výtvarnému umeniu v kraji, kde dovtedy tamojší obyvatelia nemali možnosť sa s ním stretať. Priekopnícku úlohu zohrali jej putovné výstavy po Orave.
Od roku 1979 v budove kúrie z 19. storočia vystavuje jej diela galéria v Tvrdošíne, ktorú po nej pomenovali (je to vysunuté pracovisko Oravskej galérie v Dolnom Kubíne). Na ploche 583 štorcových metrov je vystavených 266 olejomalieb a kresieb, ktoré poskytujú obraz o jej vývojových etapách a žánrových okruhoch celoživotnej tvorby.
V roku 1979 mala súbornú výstavu v Národnej galérii v Prahe. Samostatne vystavovala v mnohých mestách v bývalom Československu aj zahraničí (v Číne, Maďarsku, Nemeckej demokratickej republike - NDR, Poľsku, Rumunsku a Zväze sovietskych socialistických republík - ZSSR).
Akademická maliarka Mária Medvecká zomrela 23. apríla 1987 v Bratislave. Pochovaná je na cintoríne v Tvrdošíne-Medvedzí.