Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Po svadobnom veselí odcestovali mladomanželia na medové týždne do rakúskeho Mariazellu, kde si dali požehnať veľkú rodinu.
Autor TASR
Viedeň/Bratislava 12. februára (TASR) - Sobáš následníčky trónu Márie Terézie a Františka I. Lotrinského sa konal v rakúskej Viedni 12. februára 1736 pred 280 rokmi. Po svadobnom veselí, ktoré trvalo do 14. februára toho roku, odcestovali mladomanželia na medové týždne do rakúskeho Mariazellu, kde si dali požehnať veľkú rodinu.
Mária Terézia prežívala s manželom, ktorý bol o deväť rokov starší, podľa hodnotenia historikov šťastné manželstvo, v ktorom prišlo na svet 16 detí (desať z nich sa dožilo dospelosti). Manželská idyla Márie Terézie býva opisovaná v žiarivých farbách. Harmonické spolužitie takéhoto druhu bolo výnimočné v Európe, kde sa dynastie spájali na politickej báze. Hoci to bolo tak aj v prípade Márie Terézie a Františka I. Lotrinského, manželský zväzok sa rozvinul do fungujúceho partnerstva. Zrejme prospelo, že obaja sa poznali od detstva (František Štefan vyrastal na cisárskom dvore vo Viedni). V mnohých vtedy uzatváraných zväzkoch sa dvojica často stretla až pri uzavretí manželstva.
Na viedenskom dvore bolo zvykom pre manželský pár zdieľať spoločnú spálňu, čo sa značne odlišovalo od spôsobov v iných európskych monarchiách (napríklad vo Francúzsku). Kládol sa dôraz na morálku. Nie že by mimomanželské vzťahy boli neznáme, ale prípadné zálety, ktoré boli prípustné len pre mužov, sa udržiavali v tajnosti.
Podľa viacerých zdrojov manžel cisárovnej Márie Terézie František I. Lotrinský sa mimomanželským vzťahom nevyhol. Musel však byť veľmi diskrétny, pretože sa nachádzal pod neustálym dohľadom svojej manželky. Poslednou z jeho mileniek bola Maria Wilhelmina von Auersperg. Opisujú ju ako vzdelanú a očarujúcu mladú dámu. Narodila sa v roku 1738 a ich vzťah skončil jeho smrťou v roku 1765.
Jedným zo svadobných darov pre mladý pár bola myrta, ktorú Márii Terézii a Františkovi I. Lotrinskému venoval v roku 1736 osmanský sultán Mahmud I. Majestátna rastlina sa ešte v roku 2006 nachádzala vo Veľkej oranžérii v areáli cisárskeho zámku Schönbrunn vo Viedni.
Atmosféru svadobného dňa zachytil na obraze Svadobné raňajky Márie Terézie a Františka I. Lotrinského maliar Martin II Mytens (uvádza sa aj ako Meytens).
Mária Terézia prežívala s manželom, ktorý bol o deväť rokov starší, podľa hodnotenia historikov šťastné manželstvo, v ktorom prišlo na svet 16 detí (desať z nich sa dožilo dospelosti). Manželská idyla Márie Terézie býva opisovaná v žiarivých farbách. Harmonické spolužitie takéhoto druhu bolo výnimočné v Európe, kde sa dynastie spájali na politickej báze. Hoci to bolo tak aj v prípade Márie Terézie a Františka I. Lotrinského, manželský zväzok sa rozvinul do fungujúceho partnerstva. Zrejme prospelo, že obaja sa poznali od detstva (František Štefan vyrastal na cisárskom dvore vo Viedni). V mnohých vtedy uzatváraných zväzkoch sa dvojica často stretla až pri uzavretí manželstva.
Na viedenskom dvore bolo zvykom pre manželský pár zdieľať spoločnú spálňu, čo sa značne odlišovalo od spôsobov v iných európskych monarchiách (napríklad vo Francúzsku). Kládol sa dôraz na morálku. Nie že by mimomanželské vzťahy boli neznáme, ale prípadné zálety, ktoré boli prípustné len pre mužov, sa udržiavali v tajnosti.
Podľa viacerých zdrojov manžel cisárovnej Márie Terézie František I. Lotrinský sa mimomanželským vzťahom nevyhol. Musel však byť veľmi diskrétny, pretože sa nachádzal pod neustálym dohľadom svojej manželky. Poslednou z jeho mileniek bola Maria Wilhelmina von Auersperg. Opisujú ju ako vzdelanú a očarujúcu mladú dámu. Narodila sa v roku 1738 a ich vzťah skončil jeho smrťou v roku 1765.
Jedným zo svadobných darov pre mladý pár bola myrta, ktorú Márii Terézii a Františkovi I. Lotrinskému venoval v roku 1736 osmanský sultán Mahmud I. Majestátna rastlina sa ešte v roku 2006 nachádzala vo Veľkej oranžérii v areáli cisárskeho zámku Schönbrunn vo Viedni.
Atmosféru svadobného dňa zachytil na obraze Svadobné raňajky Márie Terézie a Františka I. Lotrinského maliar Martin II Mytens (uvádza sa aj ako Meytens).
