Bolo to prvýkrát v dejinách vedy, keď sa kométa priblížila k nejakej planéte na takú malú vzdialenosť.
Autor TASR
Washington 20. októbra (TASR) - Vo vzdialenosti necelých 140.000 kilometrov, čo je približne tretina vzdialenosti medzi Zemou a Mesiacom, preletela v nedeľu večer SELČ okolo planéty Mars kométa Siding Spring.
V čase svojho najväčšieho priblíženia o 20.27 h SELČ sa kométa pohybovala voči Červenej planéte rýchlosťou 203.000 km/h, uviedla agentúra DPA s odvolaním sa na výpočty amerického Národného úradu pre letetcvo a vesmír (NASA).
Bolo to prvýkrát v dejinách vedy, keď sa kométa priblížila k nejakej planéte na takú malú vzdialenosť. NASA sa na túto udalosť dôkladne pripravila a na kométu namierila najmenej 16 prístrojov - napríklad sondu Maven, ktorá len nedávno doletela Marsu, Hubblov vesmírny ďalekohľad či vozidlo Curiosity brázdiace povrch Marsu. Prvé dáta a zábery by mali k vedcom doraziť už dnes.
Vedci chcú týmto spôsobom získať dôležité dáta o zložení kométy, ktorá je pozostatkom formovania našej slnečnej sústavy, ako aj o interakcii medzi riedkou atmosférou Marsu a jej okolím.
Kométa s vedeckým názvom C/2013 A1, ktorú objavil Robert H. McNaught z observatória Siding Spring v Austrálii, pochádza z Oortovho oblaku. Táto obrovská oblasť na okraji našej slnečnej sústavy sa od jej zrodu len málo zmenila.
Vedci dúfajú, že z preletu kométy získajú nielen informácie o látkach, ktoré existovali pri vzniku slnečnej sústavy pred asi 4,6 miliardami rokov, ale aj o samotnom Marse. Očakávajú, kométa Siding Spring ovplyvnila jeho atmosféru.
http://mars.nasa.gov/comets/sidingspring
V čase svojho najväčšieho priblíženia o 20.27 h SELČ sa kométa pohybovala voči Červenej planéte rýchlosťou 203.000 km/h, uviedla agentúra DPA s odvolaním sa na výpočty amerického Národného úradu pre letetcvo a vesmír (NASA).
Bolo to prvýkrát v dejinách vedy, keď sa kométa priblížila k nejakej planéte na takú malú vzdialenosť. NASA sa na túto udalosť dôkladne pripravila a na kométu namierila najmenej 16 prístrojov - napríklad sondu Maven, ktorá len nedávno doletela Marsu, Hubblov vesmírny ďalekohľad či vozidlo Curiosity brázdiace povrch Marsu. Prvé dáta a zábery by mali k vedcom doraziť už dnes.
Vedci chcú týmto spôsobom získať dôležité dáta o zložení kométy, ktorá je pozostatkom formovania našej slnečnej sústavy, ako aj o interakcii medzi riedkou atmosférou Marsu a jej okolím.
Kométa s vedeckým názvom C/2013 A1, ktorú objavil Robert H. McNaught z observatória Siding Spring v Austrálii, pochádza z Oortovho oblaku. Táto obrovská oblasť na okraji našej slnečnej sústavy sa od jej zrodu len málo zmenila.
Vedci dúfajú, že z preletu kométy získajú nielen informácie o látkach, ktoré existovali pri vzniku slnečnej sústavy pred asi 4,6 miliardami rokov, ale aj o samotnom Marse. Očakávajú, kométa Siding Spring ovplyvnila jeho atmosféru.
http://mars.nasa.gov/comets/sidingspring