Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
ima v roku 1846 bola podľa Orla tatranského krátka a slabá, ale práve 24. decembra (Kračún alebo Dohviezdny deň) husto snežilo a nasledujúce dva sviatočné dni trápili Uhorsko silné víchrice.
Autor TASR
Martin 25. decembra (TASR) – Na Slovensku zažívali naši prastarí rodičia nielen biele Vianoce, ale namiesto čečiny mali na Štedrý večer vo vázach aj ratolesť a v miske jahody. Podľa hovorkyne Slovenskej národnej knižnice (SNK) v Martine Kataríny Štefanides Mažáriovej o tom svedčia archívy novín spred viac ako 100 rokov.
Zima v roku 1846 bola podľa Orla tatranského krátka a slabá, ale práve 24. decembra (Kračún alebo Dohviezdny deň) husto snežilo a nasledujúce dva sviatočné dni trápili Uhorsko silné víchrice. "Treskúcu zimu a sanicu sme tu mali v roku 1849 – Slovenské noviny z 25. decembra píšu, že v Ľvove mesto zriadilo 'teplé izby pre dlhodobo opustené osoby v nepohodlnom počasí, kde sa môžu pritúliť'. Tesne pred Kračúnom sa v Krakove na Visle prelomili ľady a rieka sa rozvodnila, u nás rovnako šarapatil Dunajec a v Krupine ľudí vystrašilo zemetrasenie," uviedla hovorkyňa SNK.
Doplnila, že v novinách a časopisoch v Uhorsku sa zhruba do roku 1900 často stretávame s informáciou, že prvé mrazy a metelice prišli už v októbri a trvali zvyčajne do Kataríny. "Potom nastal alebo nenastal odmäk. Zdá sa teda, že naši predkovia zažívali kruté jesene, o akých sa nám ani nesnívalo. Keďže pravidelné meteorologické informácie absentovali, čitatelia sa dozvedali o počasí len v rubrikách, ktoré uverejňovali listy dopisovateľov alebo amatérskych pozorovateľov. Až po roku 1900 sa v slovenských novinách pravidelne do roku 1919 objavuje informácia o počasí a o prognóze, ktorú vydával Krajinský meteorologický ústav," dodala Štefanides Mažáriová.
Medzi 22. novembrom 1855 a 28. februárom 1856 bolo podľa dobovej tlače veľa snehu. "Slováci mali 75 nocí, keď mrzlo, a 52 dní, počas ktorých maximálna denná teplota nevyšla nad nula stupňov Celzia. Naopak, Prvý sviatok vianočný v roku 1857 po Gemeri poletovali včely, kvitli kvety a ani najstarší obyvatelia si nespomenuli, kedy mali naposledy takéto sviatky," podotkla hovorkyňa SNK.
"Storočné noviny sú mimoriadne úspešný projekt Slovenskej národnej knižnice, ktorý sme spustili v roku 2014, v čase realizácie národného projektu Digitálna knižnica a digitálny archív. Stále je čitateľsky i mediálne atraktívny. Čítaním o historických míľnikoch, starých kauzách, vynálezoch i bežných udalostiach sa vraciame v čase a máme pocit, ako by sme tie udalosti prežívali na vlastnej koži," dodala generálna riaditeľka SNK Katarína Krištofová.
Zima v roku 1846 bola podľa Orla tatranského krátka a slabá, ale práve 24. decembra (Kračún alebo Dohviezdny deň) husto snežilo a nasledujúce dva sviatočné dni trápili Uhorsko silné víchrice. "Treskúcu zimu a sanicu sme tu mali v roku 1849 – Slovenské noviny z 25. decembra píšu, že v Ľvove mesto zriadilo 'teplé izby pre dlhodobo opustené osoby v nepohodlnom počasí, kde sa môžu pritúliť'. Tesne pred Kračúnom sa v Krakove na Visle prelomili ľady a rieka sa rozvodnila, u nás rovnako šarapatil Dunajec a v Krupine ľudí vystrašilo zemetrasenie," uviedla hovorkyňa SNK.
Doplnila, že v novinách a časopisoch v Uhorsku sa zhruba do roku 1900 často stretávame s informáciou, že prvé mrazy a metelice prišli už v októbri a trvali zvyčajne do Kataríny. "Potom nastal alebo nenastal odmäk. Zdá sa teda, že naši predkovia zažívali kruté jesene, o akých sa nám ani nesnívalo. Keďže pravidelné meteorologické informácie absentovali, čitatelia sa dozvedali o počasí len v rubrikách, ktoré uverejňovali listy dopisovateľov alebo amatérskych pozorovateľov. Až po roku 1900 sa v slovenských novinách pravidelne do roku 1919 objavuje informácia o počasí a o prognóze, ktorú vydával Krajinský meteorologický ústav," dodala Štefanides Mažáriová.
Medzi 22. novembrom 1855 a 28. februárom 1856 bolo podľa dobovej tlače veľa snehu. "Slováci mali 75 nocí, keď mrzlo, a 52 dní, počas ktorých maximálna denná teplota nevyšla nad nula stupňov Celzia. Naopak, Prvý sviatok vianočný v roku 1857 po Gemeri poletovali včely, kvitli kvety a ani najstarší obyvatelia si nespomenuli, kedy mali naposledy takéto sviatky," podotkla hovorkyňa SNK.
"Storočné noviny sú mimoriadne úspešný projekt Slovenskej národnej knižnice, ktorý sme spustili v roku 2014, v čase realizácie národného projektu Digitálna knižnica a digitálny archív. Stále je čitateľsky i mediálne atraktívny. Čítaním o historických míľnikoch, starých kauzách, vynálezoch i bežných udalostiach sa vraciame v čase a máme pocit, ako by sme tie udalosti prežívali na vlastnej koži," dodala generálna riaditeľka SNK Katarína Krištofová.
