Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na slovenskej hudobnej scéne nie je Martin Sarvaš známy len ako textár. Ako manažér pracoval pre Tublatanku, Isabelle či Hex.
Autor TASR
Bratislava 28. marca (TASR) - Textársky sa pod hity Tublatanky ako Šlabikár, Vo veľkej škole dní, Skúsime to cez vesmír, Dnes, Láska drž ma nad hladinou, Pravda víťazí či Loď do neznáma, podpísal Martin Sarvaš. Slovenskú hudobnú scénu však pozná nielen z pozície rešpektovaného textára, ale aj z pohľadu manažéra, producenta a publicistu. Martin Sarvaš, autor aj textov úspešných slovenských muzikálov, bude mať v nedeľu 28. marca 60 rokov.
Martin Sarvaš sa narodil 28. marca 1961 v Bratislave. Maturoval na bratislavskom Gymnáziu Grösslingová, známom aj pod názvom GAMČA. Po maturite nastúpil na Slovenskú technickú univerzitu (STU) v Bratislave, kde na Fakulte architektúry vyštudoval odbor urbanizmus a územné plánovanie.
Písať texty začal už ako študent gymnázia. "Pomocou písaných textov som sa v teenagerskom veku začal vysporiadavať s chaosom v hlave a realitou vzťahov," uviedol pre TASR dnes už skúsený textár.
Jeho talent sa prejavil začiatkom 80. rokov minulého storočia. Sarvašov text pre skupinu YPS sa v roku 1982 objavil na singlovom nosiči vtedy populárnej skupiny. A odvtedy, až do vydania svojej knihy Zatiaľ toľko, napísal stovky textov.
"Prvý úspešnejší text, ktorý vyšiel aj na singli, bola skladba 'Kino Čas' pre skupinu YPS. Piesňových textov mám na SOZA registrovaných 285. Muzikálových a spevoherných textov, ktoré sa hrávajú v divadlách, je vyše stovky. V knihe 'Zatiaľ toľko' je ich 365, všetky, ktoré boli dostupné v čase jej vydania v roku 2019," spresnil pre TASR Sarvaš.
Napriek tomu, že písal texty aj pre Pavla Haberu, Metalindu, Ľubomíra Stankovského, Hex, Elán, Jána Lehotského či Laca Lučeniča, sa jeho meno spája predovšetkým s Tublatankou. Zo Sarvašovej spolupráce s dnes už legendárnou skupinou, ktorej pôvodnú zostavu tvorili Martin Ďurinda, Juraj Černý, Pavol Horváth, vznikli tri albumy Tublatanka (1985), Skúsime to cez vesmír (1987), Žeravé znamenie osudu (1988), ktoré výrazne ovplyvnili vývoj slovenskej rockovej scény.
"Spojil nás dnes už nebohý Juro Černý, bubeník, ktorý chodil na to isté gymnázium ako ja a následne aj Paľo Horváth – na GAMČA. Vedel, že píšem texty. Bez veľkej ambície tvoriť niečo nadčasové, chceli sme najprv len zažiť dobrodružstvo, koncerty, cestovať a spoznať spriaznené duše od Ústí nad Labem po Bardejov. Okrem textovania som sa preto stal štvrtým, nehrajúcim členom, dramaturgom, scenáristom, vyhadzovačom, babysitterom, nosičom aparatúry, vyjednávačom, moderátorom koncertov. Spolupráca v takom rozsahu sa už nikdy nezopakovala, až pokým som nevstúpil do sveta muzikálov a spevohry," opísal pre TASR spoluprácu autor textov mnohých, dodnes v rádiách znejúcich, hitov Tublatanky.
V 90. rokoch minulého storočia si Sarvaš vyskúšal aj pozíciu interpreta, keď s Danielom Mikletičom, založili Duo Haligali. "Bola to recesia, založená na nedostatku sebakritičnosti. Ale špičkovo spracovaná kapelou okolo Peciho Uherčíka. Obzvlášť hrdí sme boli na autobiografickú cover verziu skladby od Deep Purple 'My woman from Tokio' so slovenským textom 'Mám pomaly sto kilov'. A so skladbou 'My nie sme gigolo' sme sa v roku 1995 v hitparáde relácie Triangel dostali do Top 10 a vydobyli si miesto vo výročnom GalaTriangii," zaspomínal si Sarvaš na spevácke obdobie.
Úspešne sa predviedol aj ako autor textov piesní pre slovenské muzikály Báthoryčka (2005) a František z Assisi (2007). Je tiež autorom textov piesní divadelných komédií Čertice, Boyband, Námestíčko, Aj muži majú svoje dni, Sluha dvoch šéfov či Klimaktérium. Napísal aj slovenské texty pre svetoznámy muzikál Mamma Mia!, ktorý mal v roku 2017 premiéru v bratislavskom Divadle Nová scéna.
Na otázku TASR v čom sa líši text pre muzikálového interpreta od textu pre rockovú kapelu, a ktoré sa píšu ľahšie, odpovedal: "Paradoxne, ľahšie sa píšu muzikálové texty. Tvorcovia libreta majú vždy presnú predstavu, a k nej smeruje snaženie celého autorského tímu. Kapely väčšinou vedia len, čo nechcú, a to zistia, až keď predložíte prvé náčrty. Ukážu ho svojmu príbuznému či partnerovi, a tomu, keď sa to nepáči, má textár smolu."
Na slovenskej hudobnej scéne nie je Martin Sarvaš známy len ako textár. Ako manažér pracoval pre Tublatanku, Isabelle či Hex. Zakladal Radu Slovenskej hudobnej asociácie, v ktorej bol v rokoch 1990-1995 predsedom. Ako výkonný tajomník a neskôr aj predseda pôsobil vo Zväze autorov a interpretov populárnej hudby. V roku 1995 založil umeleckú agentúru, ktorá sa neskôr transformovala na vydavateľstvo Martin Sarvaš Productions/MSP Records. V Slovenskej televízii (STV) moderoval reláciu Boom, ktorú aj autorsky pripravoval. V rokoch 2008 - 2013 bol riaditeľom Slovenského inštitútu v Berlíne.
V roku 2020 vydal, ako pre TASR uviedol, "knižočku podobenstiev 'Štyri vody – Mapa na prvý deň', ktoré som pripravoval a triedil niekoľko rokov. Ilustroval ju akademický maliar Stano Bubán."
Začínajúcim textárom či kapelám prostredníctvom TASR rešpektovaný a úspešný textár odkázal: "V prvom rade treba zobrať na vedomie slovenskú gramatiku, prízvuky, dlhé slabiky, vetnú stavbu. Tu akákoľvek originalita len maskuje núdzu a nedostatok času pri písaní. Radím tiež popozerať sa vôkol seba a skúsiť originálne pomenovať súčasné vzťahy a javy. Prestať myslieť na hranosť v rádiu – sú kapely už aj na Slovensku, ktoré v rádiách nie sú hrané, a sú úspešné."
Martin Sarvaš sa narodil 28. marca 1961 v Bratislave. Maturoval na bratislavskom Gymnáziu Grösslingová, známom aj pod názvom GAMČA. Po maturite nastúpil na Slovenskú technickú univerzitu (STU) v Bratislave, kde na Fakulte architektúry vyštudoval odbor urbanizmus a územné plánovanie.
Písať texty začal už ako študent gymnázia. "Pomocou písaných textov som sa v teenagerskom veku začal vysporiadavať s chaosom v hlave a realitou vzťahov," uviedol pre TASR dnes už skúsený textár.
Jeho talent sa prejavil začiatkom 80. rokov minulého storočia. Sarvašov text pre skupinu YPS sa v roku 1982 objavil na singlovom nosiči vtedy populárnej skupiny. A odvtedy, až do vydania svojej knihy Zatiaľ toľko, napísal stovky textov.
"Prvý úspešnejší text, ktorý vyšiel aj na singli, bola skladba 'Kino Čas' pre skupinu YPS. Piesňových textov mám na SOZA registrovaných 285. Muzikálových a spevoherných textov, ktoré sa hrávajú v divadlách, je vyše stovky. V knihe 'Zatiaľ toľko' je ich 365, všetky, ktoré boli dostupné v čase jej vydania v roku 2019," spresnil pre TASR Sarvaš.
Napriek tomu, že písal texty aj pre Pavla Haberu, Metalindu, Ľubomíra Stankovského, Hex, Elán, Jána Lehotského či Laca Lučeniča, sa jeho meno spája predovšetkým s Tublatankou. Zo Sarvašovej spolupráce s dnes už legendárnou skupinou, ktorej pôvodnú zostavu tvorili Martin Ďurinda, Juraj Černý, Pavol Horváth, vznikli tri albumy Tublatanka (1985), Skúsime to cez vesmír (1987), Žeravé znamenie osudu (1988), ktoré výrazne ovplyvnili vývoj slovenskej rockovej scény.
"Spojil nás dnes už nebohý Juro Černý, bubeník, ktorý chodil na to isté gymnázium ako ja a následne aj Paľo Horváth – na GAMČA. Vedel, že píšem texty. Bez veľkej ambície tvoriť niečo nadčasové, chceli sme najprv len zažiť dobrodružstvo, koncerty, cestovať a spoznať spriaznené duše od Ústí nad Labem po Bardejov. Okrem textovania som sa preto stal štvrtým, nehrajúcim členom, dramaturgom, scenáristom, vyhadzovačom, babysitterom, nosičom aparatúry, vyjednávačom, moderátorom koncertov. Spolupráca v takom rozsahu sa už nikdy nezopakovala, až pokým som nevstúpil do sveta muzikálov a spevohry," opísal pre TASR spoluprácu autor textov mnohých, dodnes v rádiách znejúcich, hitov Tublatanky.
V 90. rokoch minulého storočia si Sarvaš vyskúšal aj pozíciu interpreta, keď s Danielom Mikletičom, založili Duo Haligali. "Bola to recesia, založená na nedostatku sebakritičnosti. Ale špičkovo spracovaná kapelou okolo Peciho Uherčíka. Obzvlášť hrdí sme boli na autobiografickú cover verziu skladby od Deep Purple 'My woman from Tokio' so slovenským textom 'Mám pomaly sto kilov'. A so skladbou 'My nie sme gigolo' sme sa v roku 1995 v hitparáde relácie Triangel dostali do Top 10 a vydobyli si miesto vo výročnom GalaTriangii," zaspomínal si Sarvaš na spevácke obdobie.
Úspešne sa predviedol aj ako autor textov piesní pre slovenské muzikály Báthoryčka (2005) a František z Assisi (2007). Je tiež autorom textov piesní divadelných komédií Čertice, Boyband, Námestíčko, Aj muži majú svoje dni, Sluha dvoch šéfov či Klimaktérium. Napísal aj slovenské texty pre svetoznámy muzikál Mamma Mia!, ktorý mal v roku 2017 premiéru v bratislavskom Divadle Nová scéna.
Na otázku TASR v čom sa líši text pre muzikálového interpreta od textu pre rockovú kapelu, a ktoré sa píšu ľahšie, odpovedal: "Paradoxne, ľahšie sa píšu muzikálové texty. Tvorcovia libreta majú vždy presnú predstavu, a k nej smeruje snaženie celého autorského tímu. Kapely väčšinou vedia len, čo nechcú, a to zistia, až keď predložíte prvé náčrty. Ukážu ho svojmu príbuznému či partnerovi, a tomu, keď sa to nepáči, má textár smolu."
Na slovenskej hudobnej scéne nie je Martin Sarvaš známy len ako textár. Ako manažér pracoval pre Tublatanku, Isabelle či Hex. Zakladal Radu Slovenskej hudobnej asociácie, v ktorej bol v rokoch 1990-1995 predsedom. Ako výkonný tajomník a neskôr aj predseda pôsobil vo Zväze autorov a interpretov populárnej hudby. V roku 1995 založil umeleckú agentúru, ktorá sa neskôr transformovala na vydavateľstvo Martin Sarvaš Productions/MSP Records. V Slovenskej televízii (STV) moderoval reláciu Boom, ktorú aj autorsky pripravoval. V rokoch 2008 - 2013 bol riaditeľom Slovenského inštitútu v Berlíne.
V roku 2020 vydal, ako pre TASR uviedol, "knižočku podobenstiev 'Štyri vody – Mapa na prvý deň', ktoré som pripravoval a triedil niekoľko rokov. Ilustroval ju akademický maliar Stano Bubán."
Začínajúcim textárom či kapelám prostredníctvom TASR rešpektovaný a úspešný textár odkázal: "V prvom rade treba zobrať na vedomie slovenskú gramatiku, prízvuky, dlhé slabiky, vetnú stavbu. Tu akákoľvek originalita len maskuje núdzu a nedostatok času pri písaní. Radím tiež popozerať sa vôkol seba a skúsiť originálne pomenovať súčasné vzťahy a javy. Prestať myslieť na hranosť v rádiu – sú kapely už aj na Slovensku, ktoré v rádiách nie sú hrané, a sú úspešné."
