Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 5. november 2024Meniny má Imrich
< sekcia Magazín

Mary Phelps Jacobová získala patent na podprsenku pred 110 rokmi

Ilustračná fotografia. Foto: TERAZ.sk

Nápad podporiť, pozdvihnúť a prekryť poprsie nevznikol v 20. storočí, predchodcovia podprseniek sa objavujú už v starovekom Grécku.

Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
New York/Bratislava 3. novembra (TASR) – Podprsenka je známa veľkej väčšine obyvateľov sveta. Existuje ich obrovské množstvo druhov a strihov, napríklad športová, (ne)vystužená, push-upka, bardotka či dekoltka. Hoci dnes už neodmysliteľne patrí do šatníka takmer každej ženy, ešte začiatkom minulého storočia to tak nebolo a svet ženskej spodnej bielizne pevne „v hrsti“ zvierali korzety. Rigidné konvencie začala uvoľňovať Američanka Mary Phelps Jacobová. Pred 110 rokmi, 3. novembra 1914, získala patent na podprsenku.

Nápad podporiť, pozdvihnúť a prekryť poprsie nevznikol v 20. storočí, predchodcovia podprseniek sa objavujú už v starovekom Grécku. Ženy nosili „prsné pásy“ označované v gréčtine napríklad „apodesmos“ alebo „mastodesmos“. Tieto pruhy vlnenej alebo ľanovej látky si omotávali okolo tela cez prsia a zaisťovali na chrbte uzlom alebo zapínaním. Rôzne znázornenia dobovej spodnej bielizne možno nájsť napríklad na sochách.

Od Grékov prevzali „podprsenku“ starovekí Rimania a pomenovali ju napríklad „strophium“ alebo „mamillare“. Rímske ženy si pásmi látky omotávali prsia napríklad pred športovaním. Tri takto ustrojené športovkyne znázorňuje aj slávna starorímska mozaika „Venčenie víťazky“ (Coronation of the Winner) zo štvrtého storočia n. l. objavená na Sicílii. Niektoré ženy s veľkými prsiami si ich omotávali aj keď nešportovali a snažili sa ich čo najviac ukryť, pretože veľké prsia boli v starovekom Ríme považované za znak, že dotyčná žena je už starou mamou.

Stredoveké písomnosti z 12. a 13. storočia spomínajú „prsné vaky“ a „košele s vakmi“. Konrad Stolle, kronikár nemeckého mesta Erfurt žijúci v 15. storočí, tieto kusy oblečenia označil za „nemravné“. Iný jeho súdobý anonymný kolega však zaznamenal, že si ich vyrábali a nosili ich mnohé ženy.

Približne na prelome 16. storočia sa objavujú prvé korzety. Okrem prekrytia, podpory, pozdvihnutia a stlačenia poprsia sťahujú a zužujú aj hrudník a pás. Na ich výrobu sa používajú rôzne materiály, napríklad pevné plátno a hodváb, neskôr sa vystužujú kosticami z veľrýb alebo ocele.

Korzety sa ako ženská spodná bielizeň používali až do 20. storočia. Boli však nepohodlné a nositeľky obmedzovali nielen v pohybe, ale aj v dýchaní. V 19. storočí sa objavilo množstvo patentov rôznych kusov oblečenia, ktoré mali ambíciu korzety nahradiť. Jedným z nich bola aj „náhrada podprsenky“ patentovaná v roku 1863 lekárom Lumanom L. Chapmanom. Historici tento vynález označujú ako „proto-podprsenku.“

Napriek množstvu vynálezov a patentov sa ani jeden skutočne masovo nerozšíril. V roku 1910 v tom čase 19-ročná Mary Phelps Jacobová preto pred plesom debutantiek vzala ihlu, niť a „spichla“ dokopy niekoľko hodvábnych vreckoviek a stúh, čím vytvorila prvú modernú ženskú podprsenku. Jej príbuzné a priateľky ňou boli nadšené, istá cudzia žena jej za podprsenku dokonca ponúkla dolár. Mary, ktorá si neskôr zmenila meno na Caresse Crosbyová, si vtedy uvedomila, že výroba podprseniek by mohla byť výnosným obchodom a svoj nápad si nechala patentovať.

Crosbyová síce získala niekoľko objednávok od obchodných domov, no jej spoločnosť na výrobu podprseniek nikdy nebola úspešná a manžel ju preto presvedčil, aby ju zavrela. Patent na podprsenku odkúpila spoločnosť Warners Brothers Corset Company z Bridgeportu v americkom štáte Connecticut za 1500 dolárov (22.814 dolárov v dnešných peniazoch). Investícia sa spoločnosti viac než vyplatila – počas nasledujúcich 30 rokov na patente zarobila viac než 15 miliónov dolárov.

Keď USA v roku 1917 vstúpili do prvej svetovej vojny, americký Úrad pre vojnový priemysel nabádal ženy, aby upustili od kupovania korzetov a šetrili tak materiál, najmä oceľ, pre vojnové snaženie. Američanky sa ukázali ako patriotky a ušetrili približne 28.000 ton ocele – dosť na stavbu dvoch bitevných lodí.

Technologický a priemyselný rozmach po prvej svetovej vojne ovplyvnil aj podprsenky. Nové materiály a módne strihy formovali ich štýl a tvar a umožnili vznik širokého spektra druhov tejto spodnej bielizne. V roku 1964 sa objavila prvá „push-upka“ Wonderbra, v roku 1975 zase prvá športová podprsenka – vznikla zošitím dvoch suspenzorov dokopy.

Napriek tomu, že korzety už nie sú primárnym druhom spodnej bielizne, nezmizli úplne. Popularitu si zachovávajú najmä ako súčasť spoločenských šiat, príležitostných kostýmov alebo ako luxusná spodná bielizeň.