Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 24. apríl 2025Meniny má Juraj
< sekcia Magazín

Mary Phelps Jacobová získala patent na podprsenku pred 110 rokmi

Ilustračná fotografia. Foto: TERAZ.sk

Nápad podporiť, pozdvihnúť a prekryť poprsie nevznikol v 20. storočí, predchodcovia podprseniek sa objavujú už v starovekom Grécku.

New York/Bratislava 3. novembra (TASR) – Podprsenka je známa veľkej väčšine obyvateľov sveta. Existuje ich obrovské množstvo druhov a strihov, napríklad športová, (ne)vystužená, push-upka, bardotka či dekoltka. Hoci dnes už neodmysliteľne patrí do šatníka takmer každej ženy, ešte začiatkom minulého storočia to tak nebolo a svet ženskej spodnej bielizne pevne „v hrsti“ zvierali korzety. Rigidné konvencie začala uvoľňovať Američanka Mary Phelps Jacobová. Pred 110 rokmi, 3. novembra 1914, získala patent na podprsenku.

Nápad podporiť, pozdvihnúť a prekryť poprsie nevznikol v 20. storočí, predchodcovia podprseniek sa objavujú už v starovekom Grécku. Ženy nosili „prsné pásy“ označované v gréčtine napríklad „apodesmos“ alebo „mastodesmos“. Tieto pruhy vlnenej alebo ľanovej látky si omotávali okolo tela cez prsia a zaisťovali na chrbte uzlom alebo zapínaním. Rôzne znázornenia dobovej spodnej bielizne možno nájsť napríklad na sochách.

Od Grékov prevzali „podprsenku“ starovekí Rimania a pomenovali ju napríklad „strophium“ alebo „mamillare“. Rímske ženy si pásmi látky omotávali prsia napríklad pred športovaním. Tri takto ustrojené športovkyne znázorňuje aj slávna starorímska mozaika „Venčenie víťazky“ (Coronation of the Winner) zo štvrtého storočia n. l. objavená na Sicílii. Niektoré ženy s veľkými prsiami si ich omotávali aj keď nešportovali a snažili sa ich čo najviac ukryť, pretože veľké prsia boli v starovekom Ríme považované za znak, že dotyčná žena je už starou mamou.

Stredoveké písomnosti z 12. a 13. storočia spomínajú „prsné vaky“ a „košele s vakmi“. Konrad Stolle, kronikár nemeckého mesta Erfurt žijúci v 15. storočí, tieto kusy oblečenia označil za „nemravné“. Iný jeho súdobý anonymný kolega však zaznamenal, že si ich vyrábali a nosili ich mnohé ženy.

Približne na prelome 16. storočia sa objavujú prvé korzety. Okrem prekrytia, podpory, pozdvihnutia a stlačenia poprsia sťahujú a zužujú aj hrudník a pás. Na ich výrobu sa používajú rôzne materiály, napríklad pevné plátno a hodváb, neskôr sa vystužujú kosticami z veľrýb alebo ocele.

Korzety sa ako ženská spodná bielizeň používali až do 20. storočia. Boli však nepohodlné a nositeľky obmedzovali nielen v pohybe, ale aj v dýchaní. V 19. storočí sa objavilo množstvo patentov rôznych kusov oblečenia, ktoré mali ambíciu korzety nahradiť. Jedným z nich bola aj „náhrada podprsenky“ patentovaná v roku 1863 lekárom Lumanom L. Chapmanom. Historici tento vynález označujú ako „proto-podprsenku.“

Napriek množstvu vynálezov a patentov sa ani jeden skutočne masovo nerozšíril. V roku 1910 v tom čase 19-ročná Mary Phelps Jacobová preto pred plesom debutantiek vzala ihlu, niť a „spichla“ dokopy niekoľko hodvábnych vreckoviek a stúh, čím vytvorila prvú modernú ženskú podprsenku. Jej príbuzné a priateľky ňou boli nadšené, istá cudzia žena jej za podprsenku dokonca ponúkla dolár. Mary, ktorá si neskôr zmenila meno na Caresse Crosbyová, si vtedy uvedomila, že výroba podprseniek by mohla byť výnosným obchodom a svoj nápad si nechala patentovať.

Crosbyová síce získala niekoľko objednávok od obchodných domov, no jej spoločnosť na výrobu podprseniek nikdy nebola úspešná a manžel ju preto presvedčil, aby ju zavrela. Patent na podprsenku odkúpila spoločnosť Warners Brothers Corset Company z Bridgeportu v americkom štáte Connecticut za 1500 dolárov (22.814 dolárov v dnešných peniazoch). Investícia sa spoločnosti viac než vyplatila – počas nasledujúcich 30 rokov na patente zarobila viac než 15 miliónov dolárov.

Keď USA v roku 1917 vstúpili do prvej svetovej vojny, americký Úrad pre vojnový priemysel nabádal ženy, aby upustili od kupovania korzetov a šetrili tak materiál, najmä oceľ, pre vojnové snaženie. Američanky sa ukázali ako patriotky a ušetrili približne 28.000 ton ocele – dosť na stavbu dvoch bitevných lodí.

Technologický a priemyselný rozmach po prvej svetovej vojne ovplyvnil aj podprsenky. Nové materiály a módne strihy formovali ich štýl a tvar a umožnili vznik širokého spektra druhov tejto spodnej bielizne. V roku 1964 sa objavila prvá „push-upka“ Wonderbra, v roku 1975 zase prvá športová podprsenka – vznikla zošitím dvoch suspenzorov dokopy.

Napriek tomu, že korzety už nie sú primárnym druhom spodnej bielizne, nezmizli úplne. Popularitu si zachovávajú najmä ako súčasť spoločenských šiat, príležitostných kostýmov alebo ako luxusná spodná bielizeň.

VIDEO: Prezident považuje situáciu na skládke Vlčie hory za kritickú

Skládka patrí medzi najväčšie environmentálne záťaže na Slovensku.

,aktualizované 

- Americký prezident Donald Trump vo štvrtok na svojej sociálnej sieti Truth kritizoval nočné raketové a dronové útoky na ukrajinskú metropolu Kyjev zo strany Ruska, pri ktorých zomrelo deväť ľudí a ďalších 70 utrpelo zranenia.

- Ukrajina podľa prezidenta Volodymyra Zelenského momentálne nevidí silný tlak na Rusko či nové sankcie voči nemu, a to ani napriek neochote Moskvy pokročiť v rokovaniach o ukončení vojny.

- Hrob pápeža Františka v rímskej Bazilike Panny Márie Väčšej (Santa Maria Maggiore) bude môcť verejnosť navštíviť už v nedeľu ráno.

- Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) skončila minulý rok v strate 5,28 milióna eur. V roku 2023 pritom hospodárila s čistým ziskom 20,9 milióna eur.

- Pakistan vo štvrtok vyhlásil, že uzavrie hranice s Indiou a vzdušný priestor pre letecké spoločnosti vlastnené alebo prevádzkované Indiou, a tiež pozastaví obchod.

- Ministerstvo životného prostredia SR už v stredu upozornilo investora baterkárne v Šuranoch na neodbornú a nepresnú dokumentáciu. Ďalším krokom bude pozastavenie procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie.

- Prvá oficiálna zahraničná cesta predsedu Národnej rady (NR) SR Richarda Rašiho (Hlas-SD) bude smerovať tradične do Českej republiky.

- Európska komisia (EK) vo štvrtok navrhla komplexnú revíziu pravidiel EÚ v oblasti bezpečnosti cestnej premávky a evidencie vozidiel. Cieľom je zaistiť vyššiu bezpečnosť cestnej premávky a kvality ovzdušia v celej EÚ.

- Štvrtkový pochod ulicami v centre Bratislavy môže priniesť dopravné obmedzenia. Treba s nimi rátať od 18.00 h, a to najmä na Námestí slobody, Námestí 1. mája či oblasti Suchého mýta.

- Prezident SR Peter Pellegrini považuje environmentálnu záťaž na skládke Vlčie hory pri Hlohovci za kritickú. Postupne môžu byť podľa jeho slov ohrozené spodné vody, čo predstavuje výrazné riziko pre obyvateľov žijúcich v jej blízkosti.

- Pápež František sa niekoľko týždňov pred smrťou rozhodol, že si za žiadnych okolností nepraje, aby ho lekári intubovali. V rozhovore pre štvrtkové vydanie talianskeho denník Il Messaggero to uviedol jeho osobný lekár Sergio Alfieri, informovala agentúra DPA.

- Geologický výskum o vhodnosti vojenského objektu v Leviciach na zakopávanie usmrtených zvierat v súvislosti s výskytom nákazy slintačky a krívačky neexistuje. Tvrdí to strana Sloboda a Solidarita.

- Takmer 50.000 ľudí vzdalo v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne poctu zosnulému pápežovi Františkovi, ktorý zomrel na Veľkonočný pondelok vo veku 88 rokov.

- Čína odmietla tvrdenie amerického prezidenta Donalda Trumpa, že obe strany sú v priamom kontakte v súvislosti s obchodným sporom. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

- Jediná cesta k mieru v Európe vedie podľa českého premiéra Petra Fialu cez silnú vojenskú podporu Ukrajiny. Napísal to vo štvrtok na sociálnej sieti X v reakcii na ruský nočný útok na Kyjev a Charkov.

- Kriminálny úrad Finančnej správy (KÚFS) SR od začiatku tohto roka zaistil takmer trojnásobne viac nelegálnych cigariet a tabaku ako za celý minulý rok. Škody Finančná správa (FS) SR vyčíslila na vyše 31,9 milióna eur.

- Na sobotnom (26. 4.) pohrebe pápeža Františka vo Vatikáne sa zúčastní viacero slovenských biskupov. Povedie ich košický arcibiskup metropolita a predseda Konferencie biskupov Slovenska (KBS) Bernard Bober.

- Z kampane 2024 boli doteraz vyplatené poľnohospodárske podpory v hodnote 511 miliónov eur, teda 86,69 % z celkovej obálky 589,5 milióna eur. Uviedol to minister pôdohospodárstva Richard Takáč.

- Tínedžera, ktorý v marci vo francúzskom meste Orléans zaútočil na miestneho rabína, odsúdil v stredu súd pre mladistvých na 16 mesiacov odňatia slobody.

- Ministerstvo vnútra SR plánuje zmeniť zákon o Policajnom zbore. Pribudnúť by do neho mal explicitný zákaz páchať násilie na osobách, ktorým polícia obmedzila osobnú slobodu a povinnosť zamedziť takémuto násiliu.