New York 5. marca (TASR) - Ženy vo vedúcich pozíciách: Snaha o dosiahnutie rovnej budúcnosti vo svete ochorenia COVID-19 - tak znie motto tohtoročného Medzinárodného dňa žien, ktorý sa na celom svete pripomína 8. marca. Organizácia spojených národov (OSN) chce na jednej strane vzdať hold obrovskému nasadeniu žien na celom svete pri prekonávaní pandémie nového koronavírusu, na strane druhej poukázať na ich nerovnaké postavenie a nevyhnutnosť vytvárania vyrovnanejších podmienok v budúcnosti.

OSN poukazuje na to, že ženy stoja aj na čele boja proti ochoreniu COVID-19, či už ako zdravotné sestry, lekárky alebo vedkyne, ale napriek ich nasadeniu v prvej línii dostávajú vo všeobecnosti platy o 11 percent nižšie ako ich mužskí kolegovia.

Ženy sú stále nedostatočne zastúpené tiež vo verejnom živote a pri rozhodovaní, konštatuje OSN. Hlavami štátov a vlád sú v 22 krajinách a iba 24,9 percent poslancov národných parlamentov sú ženy. Aj rovnoprávnosť mužov a žien v podnikaní je stále len hudbou budúcnosti. Myslí si to 92 percent manažérok, ktoré sa zúčastnili na prieskume audítorskej spoločnosti KPMG, realizovanom na vzorke 675 manažérok z 52 krajín sveta.

Generálny tajomník OSN António Guterres kritizoval enormnú nerovnosť pohlaví v oblasti politiky i hospodárstva a vyhlásil, že 21. storočie sa musí stať "storočím rovnosti žien". Šéf OSN poukázal na chýbajúcu rovnosť medzi mužmi a ženami v mnohých oblastiach, ktorá je "ohromnou nespravodlivosťou našej doby a najväčšou výzvou pre ľudské práva".

Myšlienka koordinovať akcie za zlepšenie pracovných podmienok žien sa zrodila na prelome 19. a 20. storočia a nadväzovala na staršie tradície demonštrácií robotníčok v amerických textilných továrňach. Dňa 8. marca 1857 vyšli do ulíc New Yorku zamestnankyne z viacerých miestnych textiliek, žiadajúce zlepšenie pracovných podmienok a zvýšenie platov. Zaútočila na ne polícia a rozohnala ich. Protestné pochody naberali postupne na sile a v roku 1908 tak pochodovalo ôsmy marcový deň ulicami New Yorku už 15.000 žien. 

Prvý Národný deň žien sa konal v USA 28. februára 1909. Ženy slávili tento deň v poslednú februárovú nedeľu do roku 1913.

Nemecká socialistka Clara Zetkinová navrhla v auguste 1910 na Medzinárodnej konferencii socialistických žien v Kodani, ktorá sa konala v súvislosti so zasadnutím Druhej internacionály, aby sa zaviedol Medzinárodný deň žien na uznanie boja za práva žien všade vo svete, vtedy ešte bez určenia pevného dátumu. V nasledujúcom roku, v nedeľu 19. marca, demonštrovali prvýkrát v európskych metropolách ženy za volebné právo, možnosť zastávať verejné funkcie a proti pracovnej diskriminácii.

Tradícia slávenia sviatku žien 8. marca začala silnieť po tom, ako ženy v Dánsku, Holandsku, Nemecku, Rakúsku, Rusku, Švajčiarsku a v USA organizovali v roku 1914 protesty a akcie solidarity práve v ôsmy marcový deň. Tento dátum bol zvolený na pamiatku veľkých štrajkov robotníčok textilných fabrík v USA v rokoch 1857 a 1908. Prvý sviatok MDŽ v Československu sa pripomínal v roku 1921, o rok neskôr nadobudol už masový charakter.

Po druhej svetovej vojne sa 8. marec začal vo viacerých štátoch sveta sláviť ako sviatok žien, až napokon v roku 1977 rozhodla OSN o tom, že Medzinárodný deň žien bude oficiálnym sviatkom.