New York/Bratislava 11. decembra (TASR) - V roku 2003 Valné zhromaždenie OSN (VZ OSN) vyzvalo medzinárodné spoločenstvo, aby 11. decembra organizovalo akcie na zdôraznenie významu udržateľného rozvoja hôr. Tento rok pripadá na stredu.

Medzinárodný deň hôr každý rok upozorňuje verejnosť na dôležitosť hôr pre život na Zemi, poukazuje na potrebu ich zhodnocovania, na zachovanie trvalo udržateľného rozvoja, na nevyhnutnosť ochrany a na vytváranie partnerských združení zameraných na prínos pozitívnych zmien v horách a náhorných planinách. Tento deň si pripomína svet po dvadsiatyprvý raz. Ročník 2024 sa zameriava na horské komunity, ktoré vyvinuli riešenia na prispôsobenie sa drsnému prostrediu, zmene klímy, zníženiu chudoby a ochranu alebo obnovu biodiverzity.

Medzinárodný deň hôr 2024 sa práve preto zameriava práve na kapacitu a potreby svojich obyvateľov prostredníctvom trojitého prístupu: "Horské riešenia pre udržateľnú budúcnosť – inovácie, adaptácia a mládež".

VZ OSN v roku 2002 vyhlásilo 11. december za Medzinárodný deň hôr s tým, že pripomínať sa bude od roku 2003. Rozhodnutie je výsledkom úspešného Medzinárodného roku hôr, ktorý sa konal v roku 2002. Aj vďaka nemu sa podarilo zaostriť pozornosť verejnosti na význam hôr. Pomocou výborov v 78 krajinách sa 2. septembra 2002 v Johannesburgu podarilo vytvoriť Medzinárodné partnerstvo za trvalo udržateľný rozvoj v horských regiónoch (Partnerstvo hôr).

Symbol Medzinárodného dňa hôr sa skladá z troch rovnostranných trojuholníkov vyrastajúcich z pomyslenej čiary. Prevažne čierne trojuholníky znázorňujú hory, prvý zľava má modrý diamant na vrchole, ktorý symbolizuje ľadovce a snehovú pokrývku i životne dôležitú vodu. Kruh vo vnútri prostrednej hory znázorňuje surovinové zdroje a zelená plocha v časti tretej hory predstavuje plodiny a poľnohospodársku produkciu v horských oblastiach.

V horských oblastiach žije takmer jedna miliarda ľudí a viac ako polovica ľudskej populácie je závislá od hôr na vodu, potraviny a čistú energiu. Hory sú však ohrozené zmenou klímy, degradáciou pôdy, nadmerným využívaním a prírodnými katastrofami s potenciálne ďalekosiahlymi a ničivými dôsledkami pre horské komunity ako aj pre zvyšok sveta.

Hory sú prvé ukazovatele klimatických zmien a keďže globálne podnebie sa naďalej ohrieva, horskí ľudia – niektorí z najchudobnejších na svete – čelia ešte väčším snahám o prežitie. Zvyšujúce sa teploty tiež znamenajú, že horské ľadovce sa topia bezprecedentným tempom, čo ovplyvňuje zásoby sladkej vody pre milióny ľudí. Horské komunity zatiaľ disponujú množstvom poznatkov a stratégií, ktoré sa zhromažďujú po celé generácie, ako sa prispôsobiť klimatickej variabilite.

Zmena klímy, variabilita klímy a katastrofy spôsobené klímou v kombinácii s politickou, hospodárskou a sociálnou marginalizáciou však zvyšujú zraniteľnosť horských obyvateľov v dôsledku nedostatku potravín a extrémnej chudoby. V súčasnosti sa odhaduje, že jeden z troch ľudí v rozvojových krajinách je vystavený nedostatočnej potravinovej bezpečnosti.

Ako sa zhoršuje zraniteľnosť horského obyvateľstva, narastá jeho migrácia. Tí, ktorí zostávajú, sú často ženy, ktoré sú ponechané na riadenie poľnohospodárskych podnikov, ale majú malý prístup k úverom, školeniam a právam na obhospodarovanie pôdy. Odchod z horských oblastí bude mať za následok aj stratu poskytovania ekosystémových služieb a zachovanie kultúry a agrobiodiverzity.

Zmierniť drsné životné podmienky horských komunít a zvrátiť trendy migrácie z horských oblastí môžu investície a správne (geo)politické rozhodnutia.



zdroje: www.un.org, www.fao.org, www.institut-montagne.org, www.wfo-oma.com, www.ruralforum.net