Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pôvod vzniku tohto dňa siaha do roku 1952, keď sa úrady v oblasti dnešného Bangladéša snažili odstrániť bengálčinu, ktorá predstavovala menšinový jazyk v oblasti, a nahradiť ju urdčinou.
Autor TASR
Paríž/Bratislava 21. február (TASR) - Medzinárodný deň materinského jazyka vyhlásila 30. generálna konferencia Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) v novembri 1999 a od roku 2000 si ho 21. februára pravidelne pripomína celý svet.
Pôvod vzniku tohto dňa siaha do roku 1952, keď sa úrady v oblasti dnešného Bangladéša snažili odstrániť bengálčinu, ktorá predstavovala menšinový jazyk v oblasti, a nahradiť ju urdčinou. Počas protestov na univerzite v Dháke (v súčasnosti hlavné mesto Bangladéšskej ľudovej republiky, predtým Pakistan) zastrelila polícia 21. februára 1952 štyroch študentov. S cieľom zachovať ich pamiatku vyhlásilo UNESCO 21. február za Medzinárodný deň materinského jazyka.
Valné zhromaždenie OSN vyzvalo členské štáty, aby "podporovali zachovanie a ochranu všetkých jazykov používaných národmi sveta". Podľa odborníkov sa v súčasnosti na svete hovorí viac ako 7100 jazykmi, ale až približne 40 percent z nich je ohrozených.
"Jazyková rozmanitosť je čoraz viac ohrozená, keďže stále viac jazykov zaniká," varuje na svojej webovej stránke UNESCO a poukazuje na to, že "celosvetovo nemá 40 percent populácie prístup k vzdelávaniu v jazyku, ktorým hovorí alebo ktorému rozumie". Pritom každý jazyk je krehkou hodnotou, obsahujúcou originálny spôsob myslenia a vyjadrovania.
Medzinárodný deň materinského jazyka má ľuďom pripomínať potrebu zvyšovať povedomie o jazykovej a kultúrnej rozmanitosti a viacjazyčnosti sveta. Aj Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky vníma tento deň ako jedinečnú príležitosť na zvyšovanie úrovne používania spisovného slovenského jazyka a zároveň príležitosť na zvyšovanie povedomia občanov v oblasti jazykovej kultúry.
Z výsledkov posledného Sčítania obyvateľov, domov a bytov z roku 2021 vyplýva, že okrem slovenčiny sa občania Slovenskej republiky hlásia k ďalším 25 materinským jazykom.
Všetky kroky na podporu šírenia materinského jazyka prispievajú nielen k rozvoju jazykovej rozmanitosti a viacjazyčného vzdelávania, ale aj k rozvoju plnšieho povedomia o jazykových i kultúrnych tradíciách na celom svete a súčasne pôsobia inšpiratívne na solidaritu založenú na porozumení, tolerancii a dialógu.
Viacjazyčné vzdelávanie je pilierom medzigeneračného učenia – tak znie téma tohtoročných osláv Medzinárodného dňa materinského jazyka. "V súčasnosti nenavštevuje školu 250 miliónov detí a mladých ľudí a 763 miliónov dospelých neovláda základné gramotnosti. Vzdelávanie v materinskom jazyku podporuje učenie, gramotnosť a osvojovanie si ďalších jazykov," pripomenulo v tejto súvislosti UNESCO.
Pôvod vzniku tohto dňa siaha do roku 1952, keď sa úrady v oblasti dnešného Bangladéša snažili odstrániť bengálčinu, ktorá predstavovala menšinový jazyk v oblasti, a nahradiť ju urdčinou. Počas protestov na univerzite v Dháke (v súčasnosti hlavné mesto Bangladéšskej ľudovej republiky, predtým Pakistan) zastrelila polícia 21. februára 1952 štyroch študentov. S cieľom zachovať ich pamiatku vyhlásilo UNESCO 21. február za Medzinárodný deň materinského jazyka.
Valné zhromaždenie OSN vyzvalo členské štáty, aby "podporovali zachovanie a ochranu všetkých jazykov používaných národmi sveta". Podľa odborníkov sa v súčasnosti na svete hovorí viac ako 7100 jazykmi, ale až približne 40 percent z nich je ohrozených.
"Jazyková rozmanitosť je čoraz viac ohrozená, keďže stále viac jazykov zaniká," varuje na svojej webovej stránke UNESCO a poukazuje na to, že "celosvetovo nemá 40 percent populácie prístup k vzdelávaniu v jazyku, ktorým hovorí alebo ktorému rozumie". Pritom každý jazyk je krehkou hodnotou, obsahujúcou originálny spôsob myslenia a vyjadrovania.
Medzinárodný deň materinského jazyka má ľuďom pripomínať potrebu zvyšovať povedomie o jazykovej a kultúrnej rozmanitosti a viacjazyčnosti sveta. Aj Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky vníma tento deň ako jedinečnú príležitosť na zvyšovanie úrovne používania spisovného slovenského jazyka a zároveň príležitosť na zvyšovanie povedomia občanov v oblasti jazykovej kultúry.
Z výsledkov posledného Sčítania obyvateľov, domov a bytov z roku 2021 vyplýva, že okrem slovenčiny sa občania Slovenskej republiky hlásia k ďalším 25 materinským jazykom.
Všetky kroky na podporu šírenia materinského jazyka prispievajú nielen k rozvoju jazykovej rozmanitosti a viacjazyčného vzdelávania, ale aj k rozvoju plnšieho povedomia o jazykových i kultúrnych tradíciách na celom svete a súčasne pôsobia inšpiratívne na solidaritu založenú na porozumení, tolerancii a dialógu.
Viacjazyčné vzdelávanie je pilierom medzigeneračného učenia – tak znie téma tohtoročných osláv Medzinárodného dňa materinského jazyka. "V súčasnosti nenavštevuje školu 250 miliónov detí a mladých ľudí a 763 miliónov dospelých neovláda základné gramotnosti. Vzdelávanie v materinskom jazyku podporuje učenie, gramotnosť a osvojovanie si ďalších jazykov," pripomenulo v tejto súvislosti UNESCO.
