Na archívnej snímke z februára/marca 1945 vstup do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau, najväčšieho nacistického koncentračného a vyhladzovacieho tábora pri poľskom meste Osvienčim.Foto: TASR/AP
Návrh na vyhlásenie Medzinárodného dňa pamiatky obetí holokaustu podali Izrael, Spojené štáty, Rusko, Austrália a Kanada a podporilo ho 91 členských krajín OSN.
Paríž/Bratislava 27. januára (TASR) - Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (OSN) prijalo 1. novembra 2005 rezolúciu, ktorou vyhlásilo 27. január za Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu (International Holocaust Remembrance Day) s cieľom pripomínať si každý rok utrpenie šiestich miliónov židovských obetí holokaustu a milióny ďalších obetí nacistického prenasledovania.
Zvolený dátum sa symbolicky viaže k 27. januáru 1945, keď Červená armáda oslobodila koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau, najväčší nacistický koncentračný a vyhladzovací tábor ležiaci pri poľskom meste Osvienčim. Tento rok uplynie 79 rokov od oslobodenia tejto najväčšej nacistickej továrne na smrť, ktorá sa stala symbolom holokaustu.
Návrh na vyhlásenie Medzinárodného dňa pamiatky obetí holokaustu podali Izrael, Spojené štáty, Rusko, Austrália a Kanada a podporilo ho 91 členských krajín OSN.
Hoci sa na celom svete Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu prvýkrát pripomínal v roku 2006, v Nemecku sa každoročné spomienky na obete holokaustu začali o desať rokov skôr. Začiatkom januára 1996 vyhlásil spolkový prezident Roman Herzog 27. január za celonemecký Deň pamiatky na obete národného socializmu.
Koncentračný tábor Auschwitz založili nacisti v roku 1940. Pôvodne slúžil na internáciu politických väzňov a vojnových zajatcov. Postupne ho ale rozširovali na rozľahlý pracovný a vyhladzovací koncentračný táborový komplex pre Židov, ktorých doň privážali z celej Európy. V tábore použili 3. septembra 1941 po prvý raz cyklón B a v plynovej komore ním zabili 600 sovietskych vojnových zajatcov a 250 ďalších väzňov.
Na archívnej snímke z roku 1943 nacisti deportujú skupinu poľských židov zo židovského geta vo Varšave.Foto: TASR/AP
V plynových komorách tábora zavraždili aj tisíce Židov zo Slovenska. Vôbec prvý transport s tisíckou židovských dievčat a mladých žien, ktorý vypravili z Popradu 25. marca 1942, smeroval práve do Auschwitzu. V roku 1942 do tohto tábora vypravili z územia vtedajšieho Slovenska celkovo 19 transportov. Na jeseň 1944, po obnovení deportácií Židov zo Slovenska, tam smerovali ďalšie transporty. V Auschwitzi zahynuli aj tisíce Židov deportovaných v roku 1944 z častí dnešného južného a východného Slovenska, ktoré v rokoch 1938 – 1945 prináležali k Maďarsku.
Nacistický vyhladzovací tábor Auschwitz-Birkenau oslobodili oddiely Červenej armády 27. januára 1945, keď ohromení a šokovaní vojaci vstúpili do táborového komplexu, v ktorom sa nachádzalo viac ako 8000 zúbožených väzňov.
Počet ľudí zabitých v tomto koncentračnom tábore nie je možné presne určiť. Podľa odhadov historikov ide o 1,2 – 1,6 milióna ľudí. Väčšinu obetí tvorili ľudia židovského pôvodu.
Avšak aj takmer 80 rokov po skončení druhej svetovej vojny dochádza k popieraniu a skresľovaniu holokaustu, ba čo viac tieto tendencie majú v posledných rokoch dokonca rastúci trend. I preto Valné zhromaždenie OSN prijalo 20. januára 2022 rezolúciu odsudzujúcu popieranie a prekrúcanie holokaustu. Izraelský veľvyslanec pri OSN Gilad Erdan, sám vnuk obetí holokaustu, pri predstavovaní rezolúcie povedal, že "popieranie holokaustu sa rozšírilo ako rakovina, rozšírilo sa pod naším dohľadom".
V nasledujúce dni budú kardináli takýmto spôsobom výsledky voľby oznamovať dopoludnia a podvečer po každých dvoch kolách voľby. Očakáva sa, že konkláve bude krátke, trvajúce len niekoľko dní.
- Futbalisti Paríža St. Germain budú 31. mája v Mníchove súpermi Interu Miláno vo finále Ligy majstrov. Hráči francúzskeho šampióna po minulotýždňovom víťazstve 1:0 na pôde FC Arsenal zvládli aj stredajšiu domácu odvetu, v ktorej zdolali anglického súpera 2:1.
- Rusko v stredu údajne zostrelilo niekoľko ukrajinských dronov smerujúcich na Moskvu. Stalo sa to v čase, keď do krajiny pricestovali viacero zahraničných predstaviteľov pri príležitosti 80. výročia konca druhej svetovej vojny, oznámil primátor Moskvy Sobjanin.
- Estónsko nedovolí slovenskému vládnemu špeciálu s premiérom Robertom Ficom (Smer-SD) prelet cez svoje územie. Premiér to označil za úmyselný pokus zmariť jeho návštevu Moskvy. Informoval o tom na sociálnej sieti.
- Platforma pre demokraciu apeluje na poslancov Národnej rady SR, aby novelu zákona o neziskových organizáciách napadli na Ústavnom súde (ÚS) SR. TASR o tom informovali predstavitelia platformy.
- Cieľom Slovenska je, aby sa obnovili medzivládne konzultácie s Českourepublikou, ktoré sú prejavom nadštandardných vzťahov krajín. Počas návštevy Prahy to uviedol predseda Národnej rady SR Richard Raši s tým, že spolupráca krajín naplno funguje.
- Novou generálnou riaditeľkou Slovenského národného múzea (SNM) sa stala Andrea Predajňová. Do funkcie ju v stredu vymenovala ministerka kultúry SR Martina Šimkovičová (nominantka SNS) na základe výsledkov výberového konania.
- Prezident Peter Pellegrini vymenoval v stredu päť nových sudcov všeobecných súdov. Vo svojom príhovore v Prezidentskom paláci podčiarkol, že funkcia sudcu nie je iba prácou, ale celoživotným poslaním spojeným s veľkou cťou i zodpovednosťou.
- Útoky na sudcov sú aj útokmi na spravodlivosť a nezávislosť justície. Povedal to prezident SR Peter Pellegrini v súvislosti so stredajším ozbrojeným prepadnutím martinskej sudkyne vo svojom príhovore k vymenovaniu nových sudcov všeobecných súdov.
- Snahy premiéra Roberta Fica (Smer-SD) o návrat k energetickej závislosti Slovenska od Ruskej federácie opozičná SaS dôrazne odmieta.
- Informačný systém Agis na Pôdohospodárskej platobnej agentúrefunguje, jeho dodávateľ si však neplní zmluvné povinnosti. PPA však plní akreditačné kritériá. Uviedol to v stredu na tlačovej konferencii minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Richard Takáč.
- Úrad na ochranu ústavy v nemeckej spolkovej krajine Brandenbursko klasifikoval tamojšiu organizáciu strany Alternatíva pre Nemecko (AfD) ako preukázateľne pravicovo-extrémistickú.
